Niektorí európski politici presadzujú projekt európskeho superštátu. Pred  pätnástimi rokmi sa Slovensko spolu s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom, so Slovinskom, s Cyprom, Maltou a pobaltskými štátmi stalo členským štátom Európskej únie. V čase nášho vstupu do tohto ekonomického, hospodárskeho a najmä politického spoločenstva sme sa tešili, že toto členstvo prinesie pre Slovenskú republiku a jej občanov mnohé výhody. Bola to pravda. No akosi sa zabudlo pripomenúť, že sa časom môžu objaviť aj mnohé nevýhody, ktoré Slovenská republika ako členský štát Európskej únie nedokáže ovplyvniť.  Mnohí z nás stále majú v pamäti ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sme mohli sledovať výrazné posilňovanie  kompetencií ústredných európskych orgánov na úkor členských štátov.

LISABONSKÁ ZMLUVA

Tento stav umožnila práve Lisabonská zmluva, ktorá revidovala všetky zakladajúce zmluvy, pričom vytvorila aj legislatívno-právne predpoklady na výrazné posilňovanie ingerencie spoločenstva v rozhodovacích procesoch a pozícií medzinárodného postavenia Európskej únie. V skratke by sme mohli povedať, že táto  zmluva autoritatívne vyžaduje od členských štátov ich lojalitu k Európskej únii a k jej zahraničnej politike. A to nie je všetko.  Niekoľko článkov Lisabonskej zmluvy posilňuje nadnárodný charakter samotnej európskej integrácie. Čo to znamená? Nadnárodný princíp predpokladá, že národné štáty vrátane Slovenska postupne odovzdajú svoju suverenitu v prospech európskych byrokratických inštitúcií. Týmto by sa však samotný integračný proces neskončil. V novodobej histórii európskej integrácie proti sebe stáli politici presadzujúci spoluprácu suverénnych národných štátov a eurofederalisti, ktorí sú za vytvorenie akýchsi „Spojených štátov európskych“.

Čo by to pre Slovensko znamenalo? Prípadným vznikom tohto umelo vytvoreného európskeho  „štátneho celku“ by stratilo aj  posledné zvyšky svojej suverenity. Európska vláda a parlament by svojimi právomocami podľa eurofederalistov priamo ovplyvňovali politické, spoločenské a kultúrne smerovanie ktoréhokoľvek európskeho štátu. Národné vlády by stratili svoje opodstatnenie a stali by sa len obyčajnými a bezvýznamnými sprostredkovateľmi a vykonávateľmi spoločnej európskej politiky. V prípade Slovenska by sa mohlo stať, že spoločný európsky parlament konštituovaný na základe celoeurópskych parlamentných volieb, vyslovujúci dôveru európskej vláde vytvorenej na základe straníckeho kľúča, by mohol na základe svojej kompetencie spoločne s európskou vládou na Slovensko implementovať zákony a nariadenia napríklad v oblastiach migračnej politiky, registrovaných partnerstiev alebo daní.  Okrem toho by sme stratili aj vlastnú zahraničnú politiku, ktorú by po novom vykonával  európsky minister zahraničných vecí a  všetky medzinárodné zmluvy by schvaľoval  európsky parlament.

■  JEDEN EURÓPSKY NÁROD

Podľa eurofederalistov sú národné štáty prežitkom z minulosti a ich cieľom je postupné vytvorenie spoločnej „európskej identity“ s jednotným „európskym národom“. Keďže Veľká Británia ako hlavný predstaviteľ  koncepcie spolupráce suverénnych európskych národných štátov svojím odchodom z Európskej únie uvoľní cestu európskym federalistom, európska integrácia môže smerovať opäť bližšie k vytvoreniu „Spojených štátov európskych“, o ktorých už v prvej polovici 20. storočia snívali mnohí európski politici, filozofi či právnici. Riešenia na prekonanie následkov z nedávnej globálnej finančnej krízy, energetickej krízy či stále prebiehajúcej migračnej krízy slúžia aj ako zámienka na hlbšiu integráciu s postupným odovzdávaním posledného zvyšku národnej suverenity členských štátov Európskej únie do rúk bruselského centra. V prípade, ak sa nezmenení tento súčasný nadstavený politický kurz, môžu sa „Spojené štáty európske“ stať o pár rokov realitou.  Musíme si položiť otázku, či sa nájdu na európskej a národnej úrovni takí politici, ktorí budú presadzovať spoluprácu suverénnych národných štátov s tým, že vrátia väčšinu kompetencií späť do rúk členských štátov Európskej únie, pričom ich spoločným cieľom  bude len ekonomická a bezpečnostná spolupráca.

Matej MINDÁR – Foto: internet

Zdroj