Bratislava 24. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Podľa prezidenta nie je jasné, ako bude Správna rada Ústavu pamäti národa vykonávať všetky právne úkony, ktoré jej vyplývajú z toho, že je štatutárny orgán
Zmeny v riadení Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktoré priniesla poslanecká novela zákona z dielne koalície, vstúpia do účinnosti bez podpisu prezidenta Andreja Kisku. Hlava štátu právnu normu najskôr vetovala s pripomienkami, koaličná väčšina však opätovne schválila novelu v pôvodnom znení. Tá vyjde v Zbierke zákonov bez Kiskovho podpisu.
Na snímke prezident SR Andrej Kiska

Prezident v odôvodnení svojho veta pripomenul, že podľa koaličnej novely sa štatutárnym orgánom ÚPN stala správna rada ako kolektívny orgán. “Jej predseda by tak len koordinoval jej činnosť a konal v jej mene navonok. Z obsahu schváleného zákona však nie je zrejmé, ako bude správna rada vykonávať všetky právne úkony, ktoré ako štatutárny orgán vykonávať má,” odkázal Kiska.
Hlava štátu argumentovala, že to oslabuje zodpovednosť za riadenie a činnosť celého ústavu. Kiska zároveň pripomenul, že slovenský právny poriadok pri inštitúciách verejnoprávneho typu nepozná takúto formu riadenia prostredníctvom kolektívneho štatutárneho orgánu.
Prezident tiež poukázal na to, že novela zákona zavádza nový dôvod na odvolanie člena správnej rady, a to na základe neurčito formulovaných “nedostatkov” pri plnení si povinností. “Vytvára sa tým priestor na svojvoľné rozhodovanie o odvolávaní členov správnej rady bez toho, aby sa proti tomu mohli účinne brániť,” dodal prezident.
Šéf ÚPN Ondrej Krajňák napokon nemusí skončiť vo funkcii 15. októbra 2017, teda skôr, ako mu uplynie funkčné obdobie. Hoci kritizovaná koaličná novela s tým pôvodne počítala, plénum v septembri odobrilo zmenu, ktorá toto opatrenie vypustila. Pozmeňujúci návrh predložila koaličná poslankyňa Edita Pfundtner z Mosta-Híd, hlasovalo zaň 124 poslancov. Takto zmenený koaličný zákon potom podporilo 77 poslancov.
“Pozmeňovák” Krajňákovi však nezaručuje zotrvanie vo funkcii do konca jeho obdobia. Závisieť to bude aj od toho, ako si šéf správnej rady bude plniť svoje zákonné povinnosti. Po novom si bude šéfa voliť aj odvolávať správna rada sama. Tá má deväť členov, päť z nich volí parlament, dvoch vláda a dvoch prezident.
Novela určuje, kedy je možné odvolať člena správnej rady – ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin, najmenej tri mesiace nevykonával svoju funkciu, alebo ak boli zistené nedostatky pri výkone jeho funkcie či pri plnení jeho zákonných povinností. “Zistenie takýchto nedostatkov konštatuje dozorná rada väčšinou hlasov svojich členov a takto zistené nedostatky oznámi správnej rade, ako aj orgánu, ktorý člena správnej rady ustanovil do funkcie,” uviedla Pfundtner. Možnosť odvolať člena správnej rady bude teda podmienená konštatovaním dozornej rady.
Právna norma upravila aj pravidlá zasadnutí správnej rady, aby sa nestávalo, že ju predseda svojvoľne nezvolá. Správna rada tak bude musieť zasadať podľa potreby, ale minimálne raz za dva mesiace. Predseda bude musieť zasadnutie zvolať, ak by o to požiadala aspoň tretina členov správnej rady.