Životný profil kňaza Karola Nečesálka

12. marca 2018 (HSP/Foto:ozahori screenshot)

Kňaz, publicista, botanik. Používal pseudonym Michal Šaštínsky. Narodil sa 26. septembra v Šaštíne, otec Karol, remeselník, matka Jozefa rod. Sedláčková. Vyrastal a základnú školu navštevoval na Myjave, kde prijal v r. 1878 sviatosť birmovania a podporoval ho farár Martin Kiška, gymnázium absolvoval v Skalici, teológiu v Ostrihome a tam bol 26. marca  1890 vysvätený za kňaza. Kaplánom bol v Uníne, od r. 1892 v Borskom sv. Mikuláši u Pavla Príhodu a po jeho smrti tam bol aj farárom a dekanom od r. 1908 – 1926.  Po  jeho odchode  nastúpil ako farár jeho dovtedajší kaplán Augustín Karmaš a Nečesálek potom pôsobil v Trnave ako apoštolský pronotár, kanonik trnavskej kapituly, generálny vikár, monsignore, diecézny škôl dozorca. Zomrel 31. júla 1936 v Bratislave.

Na snímke Karol Nečesálek

Ako farár v Borskom sv. Mikuláši dal renovovať rodný dom básnika Jána Hollého, založil potravinový a úverový spolok, propagoval moderné hospodárstvo a ovocinárstvo, najmä pestovanie moruší. Je autorom viacerých prác o pestovaní ovocných drevín, v ktorých vychádzal z Gauchera, Bottnera z časopisu R. Zaymusa Obzor hospodársky a z vlastných skúseností. Prednášky o ovociánrstve vydal r. 1902 v Skalici u Teslíka, ako prvá kniha o ovocinárstve. V Borskom sv. Petre i v Borskom sv. Mikuláši  založil spolu s učiteľom Holovičom ovocinárske škôlky, kde učil mládež pestovať a ošetrovať ovocné stromy a vypestovanými stromčekmi vysádzali ulice a niektoré cesty. Mnohé z týchto stromov sa donedávna nachádzali pri cestách a v domácich záhradách. Zaoberal sa aj technológiami oberania a skladovania ovocia.
Po vzniku ČSR sa začal zapájať do politickej činnosti, cez osobnú známosť s Andrejom Hlinkom a osobnou účasťou na zakladajúcom zhormaždení Slovenskej ľudovej strany v Žiline 11, decembra 1918.
Preklad J. Lechermana vydal pod názvom: Zázračné udalosti Márie Pomocnice kresťanov skrz jej sluhu ctihodného Jána Boska. Svoje kázne publikoval aj v Duchovnom pastieri.
Má zásluhu na uvedení  saleziánov do Šaštína, on so svojim kaplánom Augustínom Karmašom  v sobotu 7. septembra 1924 na koči priviezli prvého saleziánskeho farára Viliama Vagača, ako to on neskôr spomínal a jeho kaplána Jozefa Bokora do Šaštína, kde ich privítala delegácia mestečka Šaštína a v bazilike ich prijal dovtedajší administrátor dp. Emil Czahel.
Publikoval protialkoholické články v Ľudových novinách a Kazateľni, etické príspevky v časopise Posol Božského Srdca v Pútniku svätovojtešskom, prekladal náboženskú literatúru najmä z nemčiny, napísal náboženskú cestovnú esej. Bol znalcom liečivých bylín, jeho herbár sa nachádza v učiteľskom ústave v Ostihome a časť v Trnave.
Bol členom výboru a  funkcionárom SSV – podpredseda 1920 – 27, čestný predseda 1927 – 36. Jeho meno je na pamätnej tabuli na kňazov pôsobiacich v Borskom sv. Mikuláši a má pamätnú tabuľu umiestnenú v chodbe baziliky Panny Márie Sedembolestnej v Šaštíne.
Ľudovít Košík

ZDROJ >>

Komentujte :)