Bratislava 27. septembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Minister vníma posun pozitívne, no uvedomuje si, že je neustále čo zlepšovať a napredovať
Šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga (Smer-SD) vníma pozitívne posun Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra (WEF). Uviedol to dnes po rokovaní vlády v reakcii na zverejnený rebríček.
Na snímke minister hospodárstva SR Peter Žiga

“Vnímam to, že sme sa posunuli dopredu o šesť miest pozitívne, ale stále hovorím, že je čo zlepšovať a my na tom tvrdo pracujeme. Sú veci, ktoré treba vyriešiť systémovo, čo si vyžaduje možno viac času,” povedal po dnešnom rokovaní vlády Žiga s tým, že na zlepšení podnikateľského prostredia pracuje MH SR aj s podnikateľskou obcou.
Slovensko si podľa dnes zverejnenej Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2016 až 2017 tento rok polepšilo o šesť miest na celkové 59. miesto v rebríčku konkurencieschopnosti. Ten vytvára WEF vo Švajčiarsku na základe kľúčových ekonomických údajov prieskumu medzi manažérmi. Zlepšené hodnotenia, ako uviedol dnes v Bratislave výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský, sa objavujú od roku 2014, keď bolo Slovensko na historicky najhoršej 78. priečke. Najvyššie v histórii bolo na 37. mieste sveta v časoch ekonomických reforiem v roku 2006.
Tohtoročné výsledky naznačujú mierny rast atraktivity Slovenska na investičných radaroch. Celková známka sa posunula na hodnotu 4,33 zo 4,28 pred rokom (zo 7), čo možno pripísať aj niektorým krokom vlády s cieľom zjednodušiť podnikanie a znížiť administratívnu náročnosť.
Slovensko je napriek posunu stále jednou z najhorších krajín na podnikanie v EÚ. “Hodnotenie Slovenska sa tento rok zlepšilo najmä v kapitolách Makroekonomické prostredie a Technologická pripravenosť, kde však historicky patríme k najlepším na svete. Žiaľ, v oblastiach Kvalita inštitúcií alebo Úroveň inovácií sme pokrok nezaznamenali. PAS je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra, takže sa podieľala na zbieraní vyjadrení takmer 120 účastníkov prieskumu zo Slovenska.
Manažéri aj tento rok najvyššie ohodnotili úroveň zdravotníctva a základných škôl, ale aj makroekonomické prostredie či technologickú pripravenosť. Najhoršie je na tom podľa nich kvalita verejných inštitúcií,” povedal Kremský.
Za najväčší problém podnikania na Slovensku pokladajú tradične korupciu, na druhé miesto sa tento rok posunula zbytočná štátna byrokracia, ktorá manažérov trápi už viac ako daňové sadzby. Ďalšími položkami, na ktoré sa firmy sťažujú, sú daňové a odvodové zákony, trh práce či nedostatočné vzdelanie pracovníkov.
Slovensko najviac zaostáva v boji proti klientelizmu, efektivite súdnictva, zaťažení štátnou reguláciou alebo využití daňového systému na podporu občanov pri hľadaní zamestnania. V týchto kategóriách je krajina podľa hodnotenia vlastných špičkových manažérov stále v poslednej desiatke poradia spomedzi 137 štátov sveta.