Židovskí veriaci na celom svete začnú po západe slnka sláviť Chanuku

Na archívnej snímke chanukový svietnik po zapalení 4. sviečky chanukového svietnika pri príležitosti Židovského sviatku Chanuka. Foto:

Jeruzalem 12. decembra (TASR) - Židovský sviatok Chanuka, slávnosť svetiel, sa v tomto roku začne v utorok 12. decembra po západe Slnka a pripadá na 13.-20. decembra. Sviatok trvá osem dní a ide o spomienku na znovuzasvätenie chrámu v Jeruzaleme a víťazstvo skupiny Izraelitov v povstaní proti gréckej nadvláde pred vyše 2000 rokmi.

Chanukové svetlo nielen osvecuje noc, obdobie bez slnka, ale je aj symbolom nádeje v ťažkých časoch.

Chanuka je radostný a veselý rodinný sviatok. Deti dostávajú darčeky, podávajú sa slávnostné jedlá smažené na oleji, čo pripomína udalosť s posvätným olejom. Sú to napríklad smažené šišky, nazývané sufganijot, i zemiakové placky - latkes. Deti s rodičmi spievajú a hrajú sa spoločenské hry.

Tradične sa sviatok slávil aj na Rybnom námestí v Bratislave, organizovala ho Židovská náboženská obec (ŽNO) a zúčastňoval sa na ňom aj rabín, domáci i zahraniční hostia.

Podľa židovského kalendára je Chanuka, podobne ako aj iné sviatky, pohyblivým sviatkom. Niekedy sa slávi v prvej dekáde decembra, inokedy uprostred tohto mesiaca, a niekedy pripadá až na koniec decembra. Závisí to od dátumu začiatku židovského nového roka, ako aj od toho, či ide o priestupný rok.

Po náboženskej stránke nemajú Vianoce a Chanuka nič spoločné. "Na Vianoce sa oslavuje narodenie Ježiša Krista a Chanuka sa viaže k oslobodeniu jeruzalemského chrámu," uviedla pre TASR Viera Kamenická zo Slovenského národného múzea – Múzea židovskej kultúry v Bratislave, ktorá je zároveň autorkou knihy Židovské sviatky a kolobeh života.

Podobnosť medzi týmito sviatkami - keďže mnohokrát sa časovo prekrývajú - spočíva podľa nej v radosti z duchovného svetla. "Býval dobrý zvyk, že na vianočných stromčekoch boli sviečky, proste je to slávnostné," vysvetlila.

Napriek tomu, že olej mal vystačiť na jeden deň, na základe židovskej tradície sa stal zázrak a jednodňové množstvo oleja vydržalo svietiť osem dní, čo bol čas potrebný na prípravu nového posvätného oleja podľa predpísanej technológie. Počas Chanuky sa teda zapaľuje každý večer sviečka na osemramennom svietniku pomocou tzv. deviateho, sluhu (šámesa).

"Tým, že sviatok sa spája s olejom, tak sa počas neho pripravujú najmä jedlá zhotovované na oleji. Čiže v prvom rade sú to šišky (hebrejsky sufganijot), alebo latkes, teda zemiakové placky. To sú také najtypickejšie jedlá," zdôraznila Kamenická, pričom výnimočný nie je ani mäsový nákyp, prípadne zemiakové krokety plnené mäsom.

Večer si deti vypĺňajú čas hrou s vĺčikom (drejdlom), ktorý má štyri strany. Tieto tradície sa realizujú v podstate každý večer počas sviatočných dní. "Samozrejme, hlavný je prvý večer, ale v podstate je to také krásne a zábavné, že aj ďalšie večery sú sprevádzané oslavami," dodala.

Symbolika svetla spočívala i v tom, že sa neodporúčalo ženám pracovať. "Aby nevyužívali svetlo k práci, keďže človek má sviatok skutočne prežívať," vysvetlila.

Počas sviatku sa ľudia obdarovávajú buď finančnými darčekmi, alebo materiálnymi. "Drobné peniažky dostávali malé deti. Navyše s každým židovským sviatkom - a to sa viaže i na Chanuku - je morálna povinnosť obdarovávať aj ľudí, ktorí sú na tom sociálne slabšie. Posielajú sa darčeky, predovšetkým vo forme jedál," spresnila Kamenická.

Súčasťou sviatku sú okrem požehnania i rôzne piesne. "Najtypickejšia pochádza z 13. storočia, volá sa Maoz cur," uzavrela.

Sviatok svetiel sa tento rok začína v utorok 12. decembra po západe slnka a vyvrcholí v stredu 20. decembra.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

ZDROJ >>

Komentujte :)