Bratislava 13. marca 2018 (HSP/Foto: TASR – Štefan Puškáš)
 
Téma predčasných parlamentných volieb je na stole. Strana Most-Híd chce o nich rokovať so SNS, premiér Robert Fico (Smer-SD) ale uvedené návrhy odmieta. Podľa politológa Romana Michelka by však Most-Híd v ďalších voľbách percentuálne prepadol a získal by len 5% až 5,5%

Na snímke predseda strany Most-Híd Béla Bugár

Prečo Béla Bugár pristúpil k návrhu predčasných volieb? Bez poslancov strany Most-Híd by koalícia mala len 74 hlasov, čím by stratila väčšinu.
Podľa Michelka, Bugár nemal inú možnosť, a preto predložil dve alternatívy. Prvou je dohoda na predčasných voľbách, dovládnutie Ficovej vlády a príprava nových volieb. Druhou možnosťou je vyslovenie nedôvery vlády. Tento krok však podľa politológa otvorí priestor prezidentovi Andrejovi Kiskovi, ktorí si tam môže dosadiť svojich ľudí, ako napríklad Bútora, Mazák. Michelko upozorňuje, že vláde by mohla byť vyslovená nedôvera, ale mohla by však fungovať v demisii s obmedzenými kompetenciami, ktoré by kompenzoval prezident.

Pomôžu opozícii predčasné voľby?
„Opozícia si myslí, že dnešná situácia jej pomôže. Nie je to celkom tak, pretože KDH sa asi dostane do parlamentu, ale existujú personálne blokácie Bugár-Danko, ktorí nikdy nebudú fungovať v koalícii s Matovičom. Existuje teoretická možnosť, že po voľbách abdikuje Matovič, aby umožnil vznik koalície. To však nepredpokladám, takže aj po voľbách bude veľmi ťažké zostaviť väčšinovú vládu,“ uviedol.

Na snímke politológ Roman Michelko

Politológ tiež upozorňuje, že aktuálne je otázne, či by sa Most-Híd po predčasných voľbách dostal do parlamentu. „Je otázne, či im tento ťah odpustí slovenská kaviareň, pretože tá vždy bola na hrane.“
Z ostatných parlamentných strán by sa podľa jeho slov dostali opätovne do parlamentu všetky. Súčasťou parlamentu by sa malo stať aj KDH, veľký otáznik je však pri stranách Progresívne Slovensko a SPOLU. „Tie to vôbec nemajú isté. Nie je možné to vylúčiť, ale nových hráčom na scéne bude KDH,“ ozrejmil Michelko.
Súčasťou parlamentu by podľa politológa bola aj ĽSNS, pretože tá v prieskumoch doteraz nikdy nepadla pod 5%. Otázne je však, či posilnia.
Najväčšia percentuálna strata hrozí podľa Michelka strane Smer-SD. Podľa politológa, Danko má pravdepodobne predstavu, že pokles Smeru automaticky bude znamenať nárast SNS, čo ale vôbec nemusí byť pravda. SNS môžu pravdepodobne uhrať len to, čo v roku 2016.
„Dnes tiež nemusí automaticky znamenať, že Smer-SD prudko padne.“ Michelko prirovnal súčasnú situáciu k situácii v Českej republike v roku 1998, kedy po tzv. „sarajevskom atentáte“ (vplyvní členovia ODS Jan Ruml a Ivan Pilip vyzvali predsedu Václava Klausa, ktorý sa v tom čase nachádzal v Sarajeve, aby odstúpil) strana ODS nakoniec získala 27%. „Akcia totiž vyvoláva reakciu – neskutočná mediálna mašinéria, tendenčnosť médií a agresivita opozície aktivizovala aj vlažných voličov, ktorí by inak nevolili,“ dodal. Dnes sa môže situácia podľa Michelka opakovať. Vlažní voliči podľa jeho slov teda pôjdu radšej voliť, pretože nechcú, aby sa do vlády dostali ľudia zo súčasnej opozície.
Zároveň tiež záleží na tom, či na kandidátke Smer-SD bude aj odstupujúci minister vnútra Robert Kaliňák. „Ak ho dajú, podľa mňa to bude obrovská chyba,“ vysvetlil Michelko.

Termín a získané hlasy
Michelko vzhľadom na zákonnú lehotu 110 dní od vyhlásenia volieb nepredpokladá, že by voľby uskutočnili počas letných mesiacov. Podľa jeho slov je reálny septembrový termín. Druhou možnosťou je novembrový termín komunálnych volieb.
Podľa politológa by v predčasných voľbách vyhral Smer-SD s 19% až 23%, strana SaS by podľa jeho slov získala 16%, KDH približne 7%, OĽaNO 8% až 11%, SNS a ĽSNS približne po 8% až 10%, Sme rodina 9% až 10%, Most-Híd len 5 až 5,5%.