Belehrad 11. februára 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Darko Vojinovic)

Je možné, že Srbsko usporiada referendum o vstupe do EÚ. Oznámil to prezident republiky Alexandar Vučič na tlačovej konferencii s Johannesom Hahnom, eurokomisárom pre európsku politiku dobrého susedstva a rokovania o rozšírení, píše RT.
Na snímke srbský prezident Aleksandar Vučič (vpravo) a eurokomisár pre rokovania o rozšírení Johannes Hahn

Vučič zdôraznil, že Srbi sa rozhodnú sami, či sú pripravení niečo obetovať kvôli vstupu do EÚ. Samotný srbský prezident si už dávno vybral proeurópsky kurz, avšak oficiálny Belehrad bude rešpektovať rozhodnutie občanov.
Prekážky Srbska na ceste do EÚ Vučič prirovnal k Himalájam. Pritom dodal, že Srbi nebudú prvými, kto vystúpil na Everest. Hlavným problémom podľa názoru srbského prezidenta je otázka Kosova a Metochie.
“Srbsku nedovolia vstúpiť do EÚ bez vyriešenia otázky hraníc. Ako ju vyriešime, to je druhá otázka. A či ju vôbec chceme riešiť. Národ má na referende povedať, čo si o tom myslí,” oznámil politik na konci januára v relácii srbskej televízie.
Srbský prezident tiež oznámil, že za niekoľko mesiacov už môže informovať o možnosti uzatvorenia dohody s Kosovom o hraniciach.

Na dvoch stoličkách
Podľa názoru vedeckého pracovníka odboru pre čiernomorské a stredomorské výskumy Ústavu Európy Ruskej akadémie vied Jekateriny Jentinovej, to, že prezident Srbska teraz vystupuje za referendum, je časťou politickej hry, ktorá má za úlohu ovplyvniť verejnú mienku.
“Čo sa Kosova týka, je to zásadná otázka, obyvateľstvo nechce ustupovať. Preto Srbsko ťažko usporiada referendum,” vysvetlila v rozhovore pre RT expertka.
Jentinová však predpokladá, že počas tohto roka bude ohľadom Kosova prijaté definitívne rozhodnutie.
“Myslím si, že sa jedná o pokusy vypracovať nejaké technické riešenie, ktoré umožní Kosovu stať sa členom OSN, a Belehradu – vyhnúť sa jeho oficiálnemu legislatívnemu uznaniu,” dodala odborníčka.
Vlani v októbri srbské noviny Danas s odkazom na zdroje MZV oznámili, že sa Belehrad pripravuje odstrániť zo základného zákona krajiny zmienku o Kosove. V dnešnej dobe sa v srbskej ústave uvádza, že “Kosovo je súčasťou Srbska na základe práva autonómie”. Podľa názoru expertov sa dá takéto rozhodnutie prirovnať k faktickému uznaniu nezávislosti regiónu. Nie je vylúčené, že práve túto variantu vláda predstaví v marci.

Balkánska šestka
V januári tohto roka podľa údajov analogického prieskumu priaznivci eurointegrace sa prvýkrát za posledných niekoľko rokov ocitli vo väčšine: pre vstup do EÚ je pripravených hlasovať 52% opýtaných. Odborníci sa však domnievajú, že tieto čísla ešte o ničom nesvedčia.
“Čo sa týka otázky integrácie do Európskej únie, v Srbsku sa počas posledných rokov nálady menia nevýrazne. Najčastejšie sú tieto kolísania reakciou na nejaké kroky Bruselu, vysvetľuje Jentinová. Keď od srbskej strany vyžadujú o niečo viac, počet zástancov eurointegrace sa znižuje, keď sa objavujú perspektívy vstupu, počet sa zvyšuje.”
6. februára Európska komisia predstavila stratégiu, zameranú na zrýchlenie eurointegracie šiestich balkánskych štátov: Albánska, Srbska, Čiernej Hory, Macedónska, Bosny a Hercegoviny, a tiež jednostranne vyhláseného Kosova. V Bruseli sa domnievajú, že k vstupu do EÚ sú najviac zo všetkých pripravené Srbsko a Čierna hora. Do konca roka 2019 však EÚ neplánuje prijímať žiadny štát z balkánskej šestky. O tom skôr informoval predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Podľa jeho názoru zachovanie “presvedčivej perspektívy” vstupu pre balkánske krajiny je zárukou stability na hraniciach Európskej únie.
“Program “Balkánskej šestky” odsunul na vedľajšiu koľaj také krajiny, ako Gruzínsko, Ukrajina a Moldavsko,” domnieva sa profesorka MGIMO (Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov) politologička Jelena Ponomarjovová. Namiesto toho sa Brusel rozhodol poriadne zaoberať Balkánom.”
Odborníčka vysvetlila, že prítomnosť Kosova na zozname EÚ je kľúčovým okamihom pre Belehrad: ak Srbsko neuzná nezávislosť Kosova, nedokáže s ním vstúpiť do jedného združenia.
“Belehrad je teraz na rázcestí. Zrejme pre usporiadanie referenda o prijatí ústupkov voči Európskej únii bude prelobována pôda pre uznanie Kosova,” domnieva sa Ponomarjovová.