Začína sa proces zatvárania amerických vojenských základní?

Praha 29. augusta 2017 (HSP/Foto:TASR/AP/Petr David Josek/Roman Hanc)

Portál warfiles sa venoval neočakávaným problémom, ktoré zaskočili Američanov vo svete.
Ukazuje sa, že predstavitelia českej republiky zvažujú reálnu možnosť redislokácie americkej vojenskej základne z územia Českej republiky. Informáciu potvrdil bývalý český veľvyslanec v Rusku Vladimír Remek. Oficiálna Praha v súčastnosti zastáva názor, že na svojom území cudzie vojenské základne nepotrebuje.
Na snímke český prezident Miloš Zeman a premiér Bohuslav Sobotka

Samozrejme Američania majú iné predstavy a plány. Čechy sa mali v amerických predstavách stať baštou protiraketovej obrany v Európe, proti tejto možnosti sú aj český prezident Miloš Zeman a premiér Bohuslav Sobotka, ktorí v minulosti nepracovali na pumpe v USA a sú naozaj profesionálnymi politikmi.
Podľa ruského portálu môže ísť o pohyby v súvislosti s predvolebnými motívmi, pretože v októbri 2017 budú mať Česi parlamentné voľby. Sociálni demokrati potrebujú podporu miestnych komunistov a podľa toho upravujú aj svoje vzťahy voči Rusku. Po voľbách sa môže situácia meniť.
Česi sa kriticky k americkým plánom vyjadrujú už dlhšiu dobu. V roku 2014 Praha zrušila výcvikový priestor v horskom masíve Brdy, na ktorom sa chystal Washington arogantne umiestniť americký radar protivzdušnej obrany. Američania neustále vyvíjajú na českých predstaviteľov nátlak, s cieľom presadiť vlastné predstavy, Česi však odolávajú. V roku 2016 v rámci predvolebnej kampane usilovne pretláčal americké predstavy aj súčasný americký viceprezident Michael Pence, ani on však nedokázal český odpor zlomiť.
Česká verejnosť je naladená výrazne proti americkým základniam. Česi si podľa ruského portálu vážia svoju suverenitu a nechcú byť figúrkou v cudzej hre záujmov. Česi sa takisto negatívne stavajú k politike hospodárskych sankcií voči Rusku. V roku 2012 vzájomný obchod Ruska a Česka predstavoval 14 miliárd USD, dnes len 6 miliárd, pričom české firmy ruskými kontrasankciami nesmierne utrpeli, výhody získali len Američania.
Okrem Čechov prestávajú Američanov poslúchať aj Kirgizi, Japonci a Filipínci. Kirgizi povolili Američanom vytvoriť na území Kirgizska vojenskú základňu v roku 2001. Základňu využívali Američania do roku 2014. V roku 2014 Kirgizi činnosť americkej základne v regióne zastavili, čo vyvolalo u Američanov vlnu nevôle.
Kirgizi a Česi odmietajú predstavu, že ich krajina sa kvôli americkým záujmom stane cieľom odvety, pričom Američania veria, že svoje územie obránia a ich “spojenci” zhltnú časť úderu. Americké predstavy sú nevýhodné pre všetkých členov americkej koalície a tieto predstavy presadzujú len proamerické politické elity, ktorým sú ľahostajné osudy vlastných štátov a zaujíma ich iba štedrá odmena za presadzovanie amerických záujmov.
Analogická situácia sa rozvíja aj v Japonsku, ktoré po porážke Japonska, bombardovaní Nagasaki a Hirošimy priamo okupovala americká armáda. Dnes napriek snahám proamerických japonských elít prichádza k odchodu veľkej časti amerického vojenského kontingentu z Japonska. Výrazne kriticky k USA sa stavia aj kontroverzný filipínsky prezident Rodrigo Duterte.
Na snímke prezident SR Andrej Kiska (vľavo) a prezident Ukrajiny Petro Porošenko
Odpor voči americkým základniam silnie aj v krajinách Európy a ruský server si kladie otázku, v ktorej ďalšej krajine nadobudnú aktivity voči americkým základniam konkrétnejšiu podobu.
Na rozdiel od Čiech si Slovensko a jeho aktivity na ruskom portáli nevšímali. Rusi evidentne dobre poznajú motivácie proamerického prezidenta Andreja Kisku, ktorý sa netají svojimi sympatiami k Petrovi Porošenkovi, a vedia aj to, že Slovensko vážnu hrozbu pre Rusko nepredstavuje. Rusom stačí, že udržujú užšie kontakty s Maďarskom, ktoré má na rozdiel od Slovenska podstatne reálnejšie predstavy o poslednom vývoji v medzinárodných vzťahoch.

ZDROJ >>

Komentujte :)