Washington 20. apríla 2017 (HSP/vzgljad/Foto:TASR/AP)

Napätie na Kórejskom polostrove je na ústupe a “Trump zaradil spiatočku” tešia sa tí, ktorí ešte včera hrozili novým Armageddonom. Posledný týždeň sa okolo Kórei len tak hemžilo “koncom sveta a začiatokm jadrovej vojny”. Teraz vášne postupne utíchajú, ostáva však nezodpovedaná hlavná otázka – prečo teda celá kórejská kríza vznikla? Analyzuje ruský analytik Peter Akopov

Na snímke americký prezident Donald Trump

V interview pre telekanál TM Donald Trump vyjadril svoju nádej, že kríza okolo Kórey sa vyrieši miernou cestou. Odpovedal aj na otázku, či sa majú Američania oprávnene báť začiatku jadrovej vojny medzi Severnou Kóreou a USA.

Donald Trump doslovne povedal: “Obávať sa treba vždy. Nie je jasné, s kým máme čo do činenia. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie. Dúfam, že líder KĽDR chce mier a my takisto chceme mier a to znamená, že môžeme nájsť spoločné riešenie. Treba však počkať, čo bude ďalej”.

Donald Trump potvrdil, že nemá úmysel útočiť na KĽDR, čo odmietal v predchádzajúcich dňoch. V umiernenom duchu vystúpila aj Nikky Haleyová, ktorá povedala: “Severnej Kórei hovorím, že USA nehľadajú stret, takže nevyhrocujte situáciu”.

A viceprezident Mike Pence, ktorý sa nachádzal na návšteve v Japonsku, na konkrétnu otázku o možnosti priamych rozhovorov medzi KĽDR a USA však uviedol, že tieto rozhovory nebudú určite v najbližšej dobe.

Zaujímavou témou sa stali informácie The new York Times o tom, že úderná skupina amerických lodí v čele s lietadlovou loďou Carl Vinson vôbec nešla k brehom Kórejského polostrova, ale bola na ceste k Austrálii, pretože plánovala zúčastniť sa spoločného cvičenia s Austrálčanmi v Indickom oceáne. Objavili sa dokonca informácie, že strašenie Carlom Vinsonom má na svedomí Pentagon a že flotila k Severnej Kórei príde neskôr. Tieto informácie vyvolali u časti analytikov neveriace pohľady a u mnohých aj úškrny a pobavenie nad Trumpom i USA.

KĽDR otvorene vyhlásili, že Washington blufuje, keď sa im vyhráža a rovnaký postoj zaujali aj Číňania a Japonci, a Juhokórejčania sa dokonca nechali počuť, že celá zinscenovaná kríza mala negatívny dopad na verejnú mienku v ich krajinách a v Južnej Kórei odznelo, že ak sa jednalo len o nejakú hru USA, Južná Kórea bude mať v budúcnosti problém dôverovať tomu, čo povie Donald Trump.

Prečo sa teda Donald Trump rozhodol nezaútočiť na Severnú Kóreu? Dôvodov sa objavilo viacero – že ho odradil potenciál a rozhodnosť Severnej Kórey, odradili ho Juhokórejčania a Japonci a pod. Pritom rozhodnutie o tlaku voči Severnej Kórei padlo počas návštevy čínskeho prezidenta v USA, kedy 8.4.2017 Američania vystrelili na sýrske vojenské letisko 59 Tomahawkov (odveta za nepotvrdený útok chemickými zbraňami zo strany vládnej sýrskej armády).

Počas podávania “tomahawkového dezertu” si čínsky prezident si nechal Trumpove slová zopakovať, potom podľa Trumpa vyjadril súhlas s tým, že treba trestať jednotlivcov, ktorí používajú chemické zbrane voči civilistom. Ukazuje sa, že Trump chcel útokom na sýrske letisko vyslať odkaz Číňanom. “Ak Čína nedokáže zatlačiť na KĽDR, my môžeme” – takto nejako znel odkaz amerického prezidenta Číňanom. Kórejská kríza je nástrojom, ktorý má pomôcť Trumpovi upraviť vzťahy s Čínou.

Chápal Trump, že severokórejského vodcu nemá šancu vystrašiť a zabrániť mu v jadrových skúškach a v severokórejskom jadrovom programe? Ak má dobrých poradcov, nie je pochýb, že to chápal. Chápal Trump, že Peking nebude škrtiť Pchonjang, aby potešil Washington? Prirodzene. Tak čo vlastne Trump chcel získať? Rešpekt a uznanie čínskeho prezidenta Sin Tien Pchinga.

Či sa to americkému prezidentovi podarilo, je otázne. Určite prekvapil Číňanov tým, že sa rozhodol riešiť svoje vnútropolitické problémy takto razantne tlakom na KĽDR. Ukázal Američanom, že je silnejším prezidentom ako “slaboch Obama” a vyrazil protitrumpovským médiám útokom na sýrske letisko a kórejskou krízou z rúk zbraň o tom, že je proruským a pročínskym kandidátom. Americká tlač má momentálne zviazané ruky a už nemôže písať o “bezradnej a neúspešnej administratíve Donalda Trumpa”.

Čínsky prezident teda uvidel, že Donald Trup je schopný zorganizovať veľkú PR akciu na to, aby zvýšil vlastnú popularitu a že kvôli tejto akcii dokáže postaviť do pozoru polovicu sveta. Čínski a ruskí vrcholní politici samozrejme vedeli, že ide o blufovanie a že Trump nie je blázon, aby na KĽDR útočil, čo Vladimír Putin vyjadril slovami “nuda dievčatká, nuda”. Rusi a Číňania chápali, že ide v prvom rade o Trumpovu akciu voči domácej protitrumpovskej opozícii.

Čína a Rusko prijali americkú hru, ktorá naoko otvorila tému hroziacej jadrovej vojny, Rusi aj Číňania vyjadrovali  politický nesúhlas s americkými krokmi, no žiadne konkrétnejšie kroky, ktoré by mohli viesť k prípadnej destabilizácii, sa nekonali. Čína len vystríhala, že v prípadnej vojne na Kórejskom polostrove nebude víťazstva a tieto slová boli priamo adresované USA, čo aj Donald Trump správne pochopil. Ako sa budú ďalej vzťahy medzi Ruskom, Čínou a USA rozvíjať, ukáže najbližší čas. Ak aj budú Rusi a Číňania pristupovať k americkému prezidentovi rozdielnym spôsobom, politické prístupy budú mať takmer rovnaké.

Donald Trump sa podľa mnohých analytikov  snaží podrobiť strategické partnerstvo Ruska a Číny zaťažkávajúcej skúške a bude v týchto aktivitách neustále pokračovať. Blufovanie a nátlak sú formy, ktoré ako biznismen dokonale pozná, pritom je možné, že v ďalšej fáze sa sústredí na pokračujúce oslabovanie tohto rusko-čínskeho strategického partnerstva.

Nie je vylúčené, že koncepciu mu pripravil Henry Kissinger. Po blufovaní príde fáza znervózňovania a budovania nedôvery medzi Rusmi a Číňanmi, potom prídu ponuky Američanov, konečným cieľom Američanov bude rozbiť strategické partnerstvo Ruska a Číny a znova získať iniciatívu. Prehlbujúca sa spolupráca medzi Ruskom  a Čínou by totiž  viedla k totálnemu koncu americkej dominancie.

Američania svoj tlak sústreďujú na slabší článok – na Číňanov. Henry Kissinger v 70. rokoch 20.storočia už raz Rusov a Číňanov dostal do kontrapozície, čo tiež nakoniec výraznou mierou prispelo k víťazstvu a dominancii USA na začiatku 90 rokov 20. storočia

Momentálne v trojuholníku Moskva – Peking – Washington,  má Washington najslabšiu pozíciu, to však neznamená, že sa Washington prestane snažiť zmeniť situáciu. Agresívne blufovanie má za cieľ znervózniť čínskeho lídra, ktorého pozície vo vnútrostraníckom čínskom zápase nie sú úplne najbezpečnejšie.

Ak sa Američanom nepodarí rozvíjajúce sa rusko-čínske partnerstvo rozbiť, bude to viesť k ďalšiemu oslabovaniu USA a rozvoju multipolárneho sveta. Nepríjemné pre USA by bolo, keby sa v budúcnosti rusko-čínske partnerstvo pretransformovalo na pevnejší zväzok. Ak kórejská kríza povedie prípadne k zblíženiu Ruska a Číny, znamená to, že Donaldovi Trumpovi jeho krok absolútne nevyšiel.