Na ofenzíve proti Mósulu, ktorá sa začala 17. októbra, sa zúčastňuje približne 100.000 irackých vládnych vojakov, kurdské bezpečnostné sily a šiitská domobrana. Zo vzduchu a zo zeme ich podporuje vojenská koalícia pod americkým velením. Oslobodenie Mósulu, najväčšieho mesta pod kontrolou Daeš, je vnímané ako kľúčový krok k rozloženiu tohto samozvaného kalifátu, ktorý džihádisti vyhlásili na území Sýrie a Iraku v roku 2014.

„Je to určite možné, bude to však ťažký boj,“ uviedol Carter, odpovedajúc na otázku, či by oslobodenie mohlo prísť ešte pred Trumpovou inauguráciou, ktorá sa uskutoční 20. januára. Irackí činitelia tvrdia, že sa im ďalej darí získavať časti Mósulu z rúk fundamentalistov, ktorí stále kontrolujú zhruba tri štvrtiny jeho rozlohy. Pre húževnatý odpor militantov však kampaň zrejme zasiahne výrazne aj do nadchádzajúceho roka. Džihádisti sú tam totiž rozmiestnení medzi civilistami, ktorých používajú ako živé štíty.

Carter už v sobotu naznačil, že americké a koaličné sily by mohli zostať v Iraku aj po porážke Daeš. „Budeme musieť ďalej čeliť zahraničným bojovníkom snažiacim sa uniknúť a pokusom Daeš premiestniť sa alebo sa pretvoriť. Za týmto účelom nielen Spojené štáty, ale aj naša koalícia musí vydržať a zostať vojensky zapojená,“ povedal Carter.

„Obzvlášť v Iraku bude potrebné, aby koalícia poskytovala neprerušenú pomoc a pokračovala v našej práci: cvičiť, vyzbrojovať a podporovať miestnu políciu, pohraničníkov a ďalšie sily, ktoré udržia oblasti vyčistené od Daeš,“ dodal minister obrany USA. Ako dlho môže potrvať táto vojenská prítomnosť v Iraku a koľko ďalších vojakov si bude vyžadovať, nespresnil.