Košice 18. februára 2019 (HSP/Foto:TASR-František Iván)
 
Dňa 16. februára 2019 sa skončilo 12-ročné funkčné obdobie deviatim z 13 sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ilustračné foto

Sudcovia ústavného súdu, ktorí tvorili plénum ústavného súdu do 16. februára 2019, pristupovali do posledného dňa svojho funkčného obdobia k plneniu svojich povinností vyplývajúcich z funkcie sudcu ústavného súdu zodpovedne a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a Spravovacím a rokovacím poriadkom Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Vďaka kontinuálnej rozhodovacej činnosti sudcov ústavného súdu ústavný súd evidoval ku dňu skončenia funkčného obdobia väčšiny sudcov pléna ústavného súdu 685 nevybavených podaní (sťažností a návrhov), z toho 257 vecí je pridelených sudcom, ktorí pokračujú vo výkone funkcie. Z celkového počtu nevybavených podaní je len 23 podaní, v ktorých je príslušné rozhodovať plénum ústavného súdu.
Sudcovia ústavného súdu si plne uvedomovali vážnosť stavu, ktorý súvisel s nevymenovaním nových sudcov ústavného súdu. V záujme riešenia vzniknutej situácie schválilo plénum ústavného súdu podľa čl. 131 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 2 Spravovacieho a rokovacieho poriadku Ústavného súdu Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 13. februára 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019, ktorý nadobudol účinnosť 17. februára 2019 (ďalej len „dodatok k rozvrhu práce ústavného súdu“).
V období od 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce plénom kreovaným na základe vymenovania a ujatia sa funkcie nových sudcov (ďalej len „prechodné obdobie“) vykonáva ústavný súd svoju právomoc a pôsobnosť rozhodovaním v senátnych veciach. Ústavný súd má jeden senát, ktorý pracuje v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu,  Miroslav Duriš, Jana Laššáková a Mojmír Mamojka. V prechodnom období sa každému zo 4 sudcov ústavného súdu ako sudcom spravodajcom náhodným výberom prideľujú veci v rozsahu 1/13 celkového nápadu vecí. Nad rámec uvedeného limitu im možno prideliť aj naliehavé veci patriace do rozhodovacej pôsobnosti senátu, rozhodnutie o ktorých neznesie odklad (napr. rozhodovanie o sťažnostiach maloletých, resp. o sťažnostiach osôb vo výkone väzby). O takomto pridelení rozhodne sudca ústavného súdu, ktorý je podľa zákona oprávnený zastupovať predsedu ústavného súdu a podpredsedu ústavného súdu. Podľa § 8 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý je účinný do 28. februára 2019, predsedu ústavného súdu v určenom rozsahu a v jeho neprítomnosti v plnom rozsahu zastupuje podpredseda Ústavného súdu. Ak ani podpredseda nie je prítomný, zastupuje ich vekom najstarší sudca ústavného súdu. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 314/2018 Z. z.“), ktorý je účinný od 1. marca 2019, ak nie je prítomný predseda ústavného súdu ani podpredseda ústavného súdu alebo ak nie je nikto vymenovaný do funkcie predsedu ústavného súdu ani do funkcie podpredsedu ústavného súdu, neodkladné úlohy predsedu ústavného súdu vykoná ten zo služobne najstarších sudcov ústavného súdu, ktorý je vekom najstarší.
Počas prechodného obdobia budú vo veciach, ktoré by pri regulárnom obsadení ústavného súdu pripadli deviatim nevymenovaným sudcom ústavného súdu, vykonávať súdni poradcovia, ktorí sú štátnymi zamestnancami v Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky, analýzy podaní a prípravu podkladov na rozhodnutie ústavného súdu v rozsahu, ktorý nevyžaduje realizáciu procesných úkonov.
Ako vyplýva z uvedeného a dodatku k rozvrhu práce ústavného súdu, počas prechodného obdobia nebude ústavný súd vykonávať svoju právomoc a pôsobnosť rozhodovaním vo veciach, v ktorých je príslušné rozhodovať plénum ústavného súdu, a to najmä:
– o súlade zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi [čl. 125 písm. a) ústavy] a o súlade nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi [čl. 125 písm. b) ústavy],
– o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo ústavným zákonom ( čl. 125a ods. 1 ústavy),
– o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu (podľa 129 ods. 2 až 7 ústavy),
– o výklade ústavy alebo ústavného zákona (čl. 128 ústavy),
 
ako aj o ďalších veciach podľa čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125b ods. 1, čl. 129a, čl. 136 ods. 2 a 3 a čl. 138 ods. 2 písm. b) a c) Ústavy Slovenskej republiky.
Dodatok k rozvrhu práce rieši aj prípady vylúčenia sudcov. Je potrebné dodať, že situácia, keď o vylúčení sudcu ústavného súdu nemôže rozhodnúť iný senát, je riešená priamo zákonom o ústavnom súde (§ 28 ods. 3 a 4 zákona o ústavnom súde do 28. februára 2019 a § 51 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z.).
Sudcovia ústavného súdu Jana Baricová, Miroslav Duriš, Jana Laššáková a Mojmír Mamojka budú k výkonu svojej funkcie pristupovať tak, aby neúplné zloženie ústavného súdu nemalo vplyv na kvalitu a efektivitu rozhodovacej činnosti ústavného súdu, s cieľom zachovať funkciu ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti.
Redakciu informovali z Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky.
 
Príspevok Vyhlásenie Ústavného súdu SR k jeho fungovaniu po 16. februári 2019 zobrazený najskôr Hlavné správy.