Bratislava 24. apríla 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann )
 
Situácia okolo ustanovenia nového ministra vnútra je peknou príležitosťou vidieť ako rôzne si všelikto vysvetľuje princípy, podľa ktorých by mal fungovať demokratický štát.

Ilustračné foto

Aktivisti, ktorí sú nezávislí od všetkého, okrem slniečkovej vízie poulične-demokratického, avšak inak veľmi slušného Slovenska, si proces dosadzovania politikov na kľúčové miesta predstavujú takto: akčný tím zložený z nadšených detí (potom ako im dobre a hlavne celkom nezištne poradí zopár úplne nezávislých osobností) pripraví akčný plán, vyrobí v tomto duchu transparenty a ikony dvoch novodobých svätých mučeníkov, ktorí vraj obetovali život za našu demokraciu, a osloví tých správnych hercov (čiže tých pravých intelektuálnych lídrov krajiny, odborníkov na politiku a vlastne aj na všetko ostatné) z úplne nezávislých médií. A potom na námestí zakričí čo si ľud praje a ľud si to vzápätí začne naozaj priať. Keď pouličným demokratom štátne orgány ich požiadavky splnia, o týždeň je tu nová akčná porada a stanoví sa nový cieľ… a tak ďalej. (Keby to snáď niekomu pripomínalo vydieranie, tak zrejme nerozumie demokracii.)
To náš bývalý premiér si demokratické spôsoby predstavuje oveľa praktickejšie. A síce tak, že občania raz za čas hodia do urny lístky s menami neznámych ľudí, a tí už si potom rozhodujú bez nejakých okolkov o všetkom. Samozrejme, v najlepšom záujme ľudí – teda prinajmenšom aspoň niektorých ľudí.
S pohľadom bývalého premiéra rozhodne nesúhlasia lídri opozičných strán, ktorí si to, predstavujú úplne inak: tak, že občania raz za čas hodia do urny lístky s menami neznámych ľudí, a tí už si potom rozhodujú bez nejakých okolkov o všetkom. Že sa vám to zdá podobné? No moment, ale tu by išlo o úplne iných ľudí, títo budú stopercentne čestní a neskorumpovateľní. Ten rozdiel je priam do očí bijúci.
Ale aj náš pán prezident chápe demokraciu skutočne autenticky, presne ako jeho zámorskí majitelia. Včera napríklad vyhlásil, že Európska Únia sa musí rozširovať na Balkán. Je naozaj veľmi demokratické hovoriť z pozície hlavy štátu v mene obyvateľov inej krajiny, alebo rovno skupiny krajín, o tom, že musí byť aj ich vôľa byť poddanými bruselského eurokalifátu. Takáto autentickosť sa dá vidieť naozaj iba u superdemokrata školeného priamo v centrále skutočného a jediného správneho chápania demokracie.
A ako sa na vec pozerajú pospolití slovenskí občania? Chceli by sme si svoje veci spravovať sami, nejako lepšie? Možno by sme niektorí napríklad chceli široké uplatnenie princípu subsidiarity (princíp, podľa ktorého sa politické rozhodovanie má presúvať vždy na najnižšiu možnú úroveň riadenia, teda čím bližšie k občanom), ktorý uznávajú všetci demokrati a filozofi od Tomáša Akvinského, cez pápeža Pia XI, až po nemeckú kancelárku a základné dokumenty EÚ, ale v praxi sa deje všetko, aby bol tento princíp úplne potlačený.
Možno by sme chceli, aby o všetkom nerozhodoval zbor oligarchov, ale aby sa vrátili niektoré rezorty a priemyselné odvetvia pod dôslednú kontrolu štátu. Možno by sme chceli, aby sa demokracia nekončila pri bráne fabriky, za ktorou už platí iba totálny otrokársky režim jej zahraničného majiteľa. Možno by sme chceli mať právo rozhodnúť o tom, čo sa budú naše deti učiť o histórii, politike, rodine či etike. Možno by sme chceli sami rozhodovať o tom, akí cudzinci sa presídlia či nepresídlia na našu ulicu, do nášho mesta či kraja.
Možno by sme chceli v médiách (alebo aspoň vo verejnoprávnej RTVS) počuť aj hlas opačného názoru, a to proporčne k názorovému spektru obyvateľstva – hlas, ktorý nebude zamieňať kapitalizmus s demokraciou, obranu s geopolitickou expanziou, či pravdu a lásku s ekonomickou totalitou globálnych korporácií.
Erudovaný dvadsaťročný politológ nám na obrazovke hneď a ľahko vysvetlí, že nič z týchto a podobných principiálnych zmien neprichádza do úvahy, lebo západná zastupiteľská demokracia, ktorej sme súčasťou, je v tomto vesmíre tým najlepším možným zriadením, o reformu ktorého sa dosiaľ všetci pokúšali neúspešne, takže ďalej už ani skúšať netreba.
Ale čo ak to tak v skutočnosti nie je? Čoraz silnejšie počuť hlasy tých, ktorí už neberú za jedinú povolenú pravdu liberálne open-society mainstreamové názory absolventov politológie z okresného mesta na to, aká musí byť vláda nás, občanov. A to je iba začiatok.
Ivan Lehotský
 
Príspevok Všetci chcú demokraciu na Slovensku… nedajme si ju vziať! zobrazený najskôr Hlavné správy.