Bratislava 25. marca 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Ivan Majerský)
 
Bombardovanie Juhoslávie letectvom NATO sa začalo 24. marca a skončilo 10. júna 1999. Podľa rôznych údajov za túto dobu zahynulo 2500 juhoslovanských civilných obyvateľov

Na archívnej snímke si srbský vojak prezerá náletmi zničené kasárne

Oficiálnym dôvodom pre začatie operácie bola ochrana albánskeho obyvateľstva Kosova pred etnickými čistkami a humanitárnou katastrofou.
Západ tým reagoval na operácie srbskej polície a armády proti Kosovskej oslobodzovacej armáde, ktorú v Srbsku považovali za teroristickú. K letu 1998 obsadila táto armáda takmer 40% územia Kosova a bojovala proti “srbským okupantom”.
Agresia NATO proti Juhoslávii trvala od 24. marca do 10. júna 1999 a bola to druhá najväčšia operácia Aliancie v zahraničí po bombardovaní Srbskej republiky v roku 1995. Za hlavný cieľ bombardovania boli vyhlásené vojenské objekty.
Náletmi však bolo zničených 25 tisíc obytných budov, poškodených 470 km ciest, 595 km železníc a zničených 38 mostov.
Poškodených bolo aj 14 letísk, takmer 40 nemocníc a zdravotných stredísk, 100 škôl a škôlok a 176 kultúrnych pamiatok. Podľa srbských odhadov malo 38% objektov vystavených bombardovaniu civilné využitie.
Odhad škôd podľa Belehradu je 30-100 miliárd dolárov. Počet obetí doposiaľ neznámy. Podľa odhadov Srbov 1200-2500 mŕtvych a asi šesť tisíc ranených.
Počet leteckých útokov 2300 na 995 objektov po celom území krajiny. Na Juhosláviu spadlo asi 420 tisíc striel, vrátane tých s ochudobneným uránom.
Symbolom utrpenia srbského ľudu sa stala trojročná Milica Rakičová. Do bytu, v ktorom žila s rodičmi, sa dostal úlomok strely NATO. Zachrániť dievčatko sa nepodarilo.
Smrť civilistov v dôsledku leteckých útokov NATO označil tlačový hovorca tejto organizácie Jamie Shea za “vedľajšie škody”.
 
Najznámejšie prípady vraždy civilistov:
Bombardovanie zástupov albánskych utečencov pri Dakovici a Prizrene. Celkom cez 160 mŕtvych.
Bombardovanie autobusu pri mestečku Lužany (severne od Prištiny) 46 mŕtvych.
Letecký útok na budovu národnej televízie RTS v Belehrade 16 mŕtvych.
Letecký útok na srbský osobný vlak v Grdelické tiesňave 14 mŕtvych.
Aj keď sily NATO mnohonásobne prevyšovali sily juhoslovanskej armády, podarilo sa jej klásť rozhodný odpor ako vo vzduchu, tak na zemi.
Aliancia neriskovala začatím pozemnej operácie, ale, ako tvrdí srbská strana, nepriamo sa zúčastnila dvoch bitiek, ktoré skončili neúspechom NATO.  Bitka o pohraničnú stanicu Košare. Tu nepočetný oddiel juhoslovanských vojakov dva mesiace bojoval proti pokusom teroristov z Kosovskej oslobodzovacej armády, aby pomocou albánskych vojakov a síl NATO prerazili na územie Kosova. A v boji o Paštrik. Operácia, spustená vojakmi Albánska a Aliancie za účelom likvidácie pohraničných oddielov juhoslovanskej armády a zabezpečenie “koridoru” pre prípad pozemnej operácie NATO.
Nehľadiac na to, že NATO plánovalo rýchle ukončenie intervencie porážkou juhoslovanskej armády, bombardovanie nakoniec trvalo dlhú dobu.
V dôsledku rokovaní sa dosiahla dohoda o stiahnutí srbskej polície a armády z Kosova a rozmiestnenie síl medzinárodného mierového kontingentu (misia KFOR).
KFOR sľúbila, že sa bude venovať odzbrojeniu albánskych teroristov z Oslobodeneckej armády. Rezolúcia č. 1244 Bezpečnostnej rady OSN zasa stanovila zachovanie Kosova v zložení Juhoslávie.
Nehľadiac na sľúbenú “demilitarizáciu” teroristov z Oslobodeneckej armády, založilo Kosovo vlastný obranný zbor a potom bezpečnostné sily, v roku 2018 bola založená armáda.
Nehľadiac na bod o územnej celistvosti Juhoslávie zakotvený v rezolucii Rady bezpečnosti OSN č. 1244, vyhlásilo Kosovo v roku 2008 za podpory rady členov svetového spoločenstva jednostrannú nezávislosť.
Po príchode medzinárodných síl do Kosova opustilo tento kraj viac ako 200 tisíc Srbov a ďalších neAlbáncov. Srbi dnes obývajú iba sever Kosova a malé enklávy.
 

 
Príspevok Vraždenie civilistov ako “vedľajšie škody” útokov NATO proti Juhoslávii zobrazený najskôr Hlavné správy.