Bratislava 13. marca 2019 (HSP/Foto:SITA-/Ľudovít Vaniher)
 
Presne o polnoci z 13. na 14. marca začne platiť 48 hodinové volebné moratórium pred prvým kolom prezidentských volieb. Ide o neprehliadnuteľný znak toho, že súboj o prvé dve pomyselné priečky, prípadne o víťazstvo niektorého z kandidátov už v prvom kole volieb, sa chýli ku koncu

Na snímke Zuzana Čaputová

Nespochybniteľným faktom je, že jedným z výrazných nástrojov rozhodujúcich o konečnom výsledku súboja o Grasalkovičov palác predstavujú predvolebné prieskumy. Predvolebné prieskumy sú však dvojsečnou zbraňou – tak ako môžu takmer neznámeho kandidáta vytlačiť na vrchol, dokážu tiež narobiť veľké množstvo škôd, ktoré sa prejavujú v postupnom okresávaní demokracie. Pozrime sa teda bližšie na ich pôsobenie v praxi.
V prvom rade je potrebné povedať, že zahrávať sa s hlasmi voličov neprospeje v konečnom dôsledku nikomu. Na jednej strane, vďaka tvorbe prieskumov takpovediac „na mieru“, dochádza k prehlbovaniu priepasti medzi jednotlivými názorovými skupinami – čo spoločnosť do značnej miery rozdeľuje. Na strane druhej je možné sledovať to, ako sa na Slovensku viac či menej presadzuje akási nová forma podivnej „politickej kultúry“. Táto nová forma má však jasne viditeľné obrysy a hrany, ktoré narážajú na každodennú realitu bežného života občanov Slovenska.
Diskusia o najnaliehavejších problémoch, akými sú napríklad nízke mzdy, veľká miera byrokratického zaťaženia v štáte či problematika sociálneho zabezpečenia, ustupuje pred obrovským „balvanom“ obsahujúcim debaty zamerané najmä na hodnotové pozadie jednotlivých kandidátov. Samozrejme, nechcem tvrdiť, že tieto morálne a ideové otázky treba úplne odsunúť na bok – poznať hodnotové zázemie budúceho prezidenta SR je nesmierne dôležité. Zrkadlom pre jednotlivých kandidátov však musí byť aj to, ako sa dokážu vysporiadať s tlakom smerujúcim zo strany rôznych „záujmových skupín“. Nie je nič prekvapujúce na informácii, že to, čo označujeme za „demokratické zriadenie“, sa postupne premieňa na vládu silnej menšiny. Preto si pod pojmom „záujmové skupiny“ predstavme najmä oligarchov a to nielen Slovenských ale aj zahraničných. V globalizovanom svete nejde o nič výnimočné a preto si každý, kto na to má prostriedky, snaží odtrhnúť svoj kus koláča – pokiaľ možno čo najväčší kus bez ohľadu na deštruktívne dôsledky.
V tejto forme politických hier, a v takto nastavenej politickej kultúre smerujúcej k nejakej forme zisku za každú cenu, je dovolené takmer všetko. Jedným z výrazných príkladov takýchto špekulácií s hlasmi voličov je prípad mohutného skoku predvolebných preferencií Zuzany Čaputovej, ktoré sa ešte v prvej polovici februára pohybovali niekde na úrovni okolo 14 percent. Koncom februára Čaputová prekonala 27 percent a začiatkom marca sa postupne prehupla cez 50 percent. Takýto výrazný percentuálny skok  sa však nedá pripísať len tomu, že sa Robert Mistrík vzdal v jej prospech alebo tomu, že sa jednoducho a prirodzene, podľa vysvetlení značnej časti liberálov, stáva novým vzorom morálky, ktorý má nahradiť Andreja Kisku.
Rozohrala sa nebezpečná hra, ktorá vo veľkom presahuje hodnotové prekáranie sa prezidentských kandidátov. Ak nastal stav, v ktorom niektorý z kandidátov dokáže poskočiť v predvolebných prieskumoch o viac ako 30 percent doslova počas niekoľkých hodín, niečo zjavne nie je v poriadku. Demokraciu na Slovensku teda ohrozujú nielen tí starí známi zdiskreditovaní politici – ale rovnako aj tí noví a „slušní“, ktorí v boji za svoje záujmy neváhajú použiť ani tie najtvrdšie metódy. Delenie na „slušných“ a „neslušných“ už dávno stratilo význam. Ide o prázdne slová, za ktoré sa skrývajú najmä tí, ktorí sú pri snahe o prinavrátenie „nekonečného dobra“ do spoločnosti, ochotní sem-tam použiť aj menšiu či väčšiu dávku nie práve legitímnych praktík.
Na mieste je otázka, aké je riešenie? Existuje ešte vôbec cesta von? Ak máme záujem skutočne zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých kandidátov, je v prvom rade potrebné zabrániť akémukoľvek zahrávaniu sa s hlasmi voličov – a to najmä v prípade tvorby predvolebných prieskumov. Do budúcna by sme mali uvažovať nad zákazom takýchto prieskumov. Z minulosti sa môžeme poučiť, že vytváranie rýchlo kvasených kandidátov takouto formou, aj za významnej pomoci vyššie spomínaných „záujmových skupín“, nedokáže priniesť nič, čo by mohlo prispieť ku skutočnej spoločenskej stabilite.
Jaroslav Fabok
 
Príspevok Voľba prezidenta – ako je to s predvolebnými prieskumami? zobrazený najskôr Hlavné správy.