Bratislava 17. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Dušan Hein)

Zmena dvojkolovej voľby predsedu samosprávneho kraja na jednokolovú bola nesystémová a prijatá narýchlo. Myslí si to Viktor Nižňanský, ktorý sa podieľal na príprave decentralizácie. Pochybuje, že súčasná úprava voľby šéfov krajov môže zvýšiť legitimitu zvolených predsedov vyšších územných celkov (VÚC). Je za zmenu volebného systému do VÚC. Hovorí o tzv. alternatívnom systéme, ktorý popísal pre Komunálne výskumné a poradenské centrum politológ Peter Spáč z Masarykovej univerzity v Brne.
Ilustračné foto

Alternatívny systém je podľa Nižňanského tiež jednokolový. “Ale obmedzuje riziko čistého väčšinového spôsobu a zvyšuje legitimitu zvolených predstaviteľov,” uviedol pre TASR Nižňanský. V tomto systéme voliči nedávajú hlas iba jednej osobe, ale k nominantom pripisujú poradové čísla podľa svojich preferencií. Tomu, koho si želajú najviac, dajú jednotku. Ako prvé sa potom zrátajú jednotkové hlasy a zistí sa, či niektorý kandidát presiahol 50 percent hlasov. Ak áno, je zvolený.
Pokiaľ nie, vyradí sa nominant s najmenším počtom hlasov a jeho lístky sa podľa nižších preferencií rozdelia medzi ostatných. “Takto sa postupuje, až kým niektorý z kandidátov dosiahne potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov,” uviedol v opise Spáč. Presun hlasov od vyradených kandidátov zaručuje, že víťaz bude relatívne prijateľným pre väčšinu voličov. To podľa odborníkov pomáha umiernenejším politikom pred radikálmi. Spáčov opis je zverejnený na webe Komunálneho výskumného a poradenského centra.
O jednokolovom systéme hovoria podľa Nižňanského aj senátori v Českej republike. “Tam tiež druhé kolo volieb do senátu má veľmi nízku a klesajúcu účasť, čím sa spochybňuje legitimita zvolených senátorov,” poukázal Nižňanský. Systém spočíva v tom, že senátorom by sa stal ten, kto by dostal najviac preferenčných hlasov.
Zmenu dvojkolovej voľby na jednokolovú, ako ju presadila súčasná slovenská koalícia, označil Nižňanský aj za nedostatočne zdôvodnenú. “Volebné systémy majú byť súčasťou komplexnej revízie modelu, najmä v subsystéme územnej samosprávy, a nie menené iba jednoduchou väčšinou v parlamente,” uviedol pre TASR.
Nazdáva sa, že ak sa začínajú v území presadzovať extrémisti, nie je to dôsledkom volebného systému. “Ale dôsledkom zlyhania vládnucich strán na centrálnej, ale aj politikov na konkrétnej regionálnej úrovni, ktorí dlhodobo neriešia problémy občanov žijúcich v tzv. znevýhodnených regiónoch,” doplnil.
Je to podľa neho tiež dôsledok ich nespolupráce, nedostatku reálnych programov, ktoré suplujú iné subjekty. “Ale aj nevhodného spôsobu financovania regionálnej rozvoja, zlého územnosprávneho členenia, rozdelenia kompetencií a prehadzovania si zodpovednosti, kde roztrieštenosť práv a povinností umožňuje paralýzu v okrajových územiach krajov,” vymenoval Nižňanský.
O zrušení druhého kola voľby predsedu kraja rozhodli poslanci v marci, a to aj napriek odmietavému postoju prezidenta SR Andreja Kisku. Podľa neho zmena oslabuje úroveň slobodnej súťaže politických síl vo voľbách do vyšších územných celkov. So zrušením nesúhlasila ani opozícia. Koalícia argumentovala praktickými skúsenosťami, ktoré podľa nej ukázali, že voliči chodia voliť skôr v prvom kole. Premiér Robert Fico (Smer-SD) hovoril, že zrušenie druhého kola by mohlo mobilizovať voličov k vyššej účasti v jedinom zachovanom kole. Zmenu koalícia zdôvodňovala aj úsporou pár miliónov eur.