Berlín 8. júla 2018 (HSP/Roman Bednár/Foto:TASR/AP-Michael Probst)
 
Zlato má pre ľudí obrovskú mágiu: Pozitívnu i negatívnu. Milovali ho a bažili po ňom faraóni, králi, cisári, diktátori, vojvodcovia, dobyvatelia, ženy, ale aj milióny ľudí. A v podstate takmer každý človek po ňom túži. Zlato je symbolom bohatstva, luxusu a prepychu. Zároveň je preto „zodpovedné“ za nesmierne množstvo preliatej ľudskej krvi – predovšetkým indiánskej, veď obrovská časť európskeho zlata patrila voľakedy Indiánom.

Ilustračné foto

Mnoho ľudí si myslí, že zlato nejakým spôsobom vzniklo v hĺbkach Zeme pri vysokých teplotách a vysokých tlakoch, tak ako napríklad vznikli rôzne krištále, bazalt, čadič, žula a podobne.
V stredoveku boli alchymisti presvedčení o tom, že zlato vyrobia a niekoľko storočí sa pokúšali pomocou rôznych metód ho vyrobiť. Nepodarilo sa im to, tak ako sa to nepodarí ani modernej vede. A to z jednoduchého dôvodu, ktorý je však známy len niektorým ľuďom.
Na Zemi k výrobe zlata totiž niečo absolútne podstatné chýba. V prvom rade si je potrebné uvedomiť, že výroba zlata nie je alchymistická záležitosť a nie je to ani záležitosť modernej techniky a vedy, ale jednoznačne je to problém astrofyzikálny.
Odpoveď na tento problém je doslova a do písmenka vo hviezdach.
Všetky ťažké elementy totiž môžu vzniknúť len v istých špeciálnych typoch hviezd. Elementy sú jeden od druhého o to ťažšie, čím viac protónov má nejaký element v jadrách svojich atómov.
Napríklad najľahší element vodík má vo svojich atómoch len jediný protón, ťažší hélium má v atómoch dva protóny, ešte ťažší uhlík ich má šesť, atómy železa majú dvadsaťdeväť protónov, atómy striebra štyridsaťsedem a v každom atóme zlata je sedemdesiatdeväť protónov.
Paradoxne ale môžu produkovať hviezdy, ktoré pozostávajú len z najľahších prvkov, vodíka a hélia, svojimi atomárnymi procesmi ťažké elementy ako napríklad železo, striebro či zlato. Určite však nie všetky takéto hviezdy majú tú schopnosť. Patrí k nim aj naše Slnko, ktoré to tiež nie je schopné. Pri atomárnom spaľovaní vo hviezdach sa uvoľňuje veľké množstvo energie, ktorá je vyžarovaná navonok a jej tlak pôsobí proti gravitácii.
Hviezda, ktorá má napríklad polovičnú veľkosť nášho Slnka produkuje po celý svoj život z vodíka hélium a keď spotrebuje všetok svoj vodík, tak je približne za sto miliard rokov koniec s jej atomárnym ohňom – a vyhasne. Ak je nejaká hviezda ale podstatne väčšia ako je naše Slnko – napríklad päťkrát taká veľká, tak jej spaľovacie procesy majú iné priebehy.
Keď sa ukončí v nej prvá fáza spaľovania a všetok vodík spálila na hélium a spustí sa potom v nej héliová fúzia, tak spaľuje hélium na element s vyššou atómovou váhou. Héliová fúzia spôsobí oveľa vyššiu teplotu vo vnútri hviezdy a nastane vytváranie atómov uhlíka. Takto to môže pokračovať stále ďalej, spúšťaním fúzií s vyššími a vyššími teplotami až po vytvorenie železa. Tam je ale koniec s produkciou elementov s ešte vyššími atómovými váhami. Atómová váha elementu je daná počtom neutrónov a protónov v jadre atómu.
V tom okamihu, keď nejaká hviezda dohorela tým spôsobom, že vo svojom vnútri vyprodukovala železo, tak sa v nej už neuvoľňuje nijaká energia, ktorá by pôsobila smerom von, proti tlaku spôsobenom jej hmotnosťou, ktorý smeruje do jej stredu. Preto sa okamžite zrúti do seba, a to s veľkou rýchlosťou. V takom prípade hovoríme, že hviezda – nazývame ju supernova – explodovala a či lepšie povedané, implodovala.
V priebehu len 0,6 mikrosekundy skolabuje jej železné jadro, o veľkosti približne našej Zeme, na guľu o priemere len asi desať kilometrov. Vonkajšie vrstvy takto vyhorenej hviezdy produkujú ešte stále nejaký čas kyslík, neón, prípadne aj uhlík. Tieto sa zrútia smerom k jadru, od toho sa opäť odrazia späť. To sa opakuje, pričom sa zohrejú na teplotu viac ako šesť miliard stupňov a ich atómy nadobudnú také veľké rýchlosti, že produkujú stále nové neutróny. Atómy, ktoré okolo nich lietajú, ich zachytávajú a premieňajú ich na protóny. V tomto procese, ktorý prebehne v extrémne krátkom časovom intervale vzniknú všetky elementy, ktoré majú väčšiu atómovú váhu ako železo a tak vznikne aj zlato.
Na našu Zem sa zlato dostalo v priebehu miliónov rokov v meteoritoch, ktoré najmä v jej mladom veku doslova pršali na jej povrch.
Preto možno teraz povedať, že každý, kto na Zemi drží v ruke nejaký šperk zo zlata, tak v nej drží malý kúsok supernovy, ktorá tento vzácny kov vyprodukovala pred miliardami rokov.
Roman Bednár
 
Príspevok Viete ako vzniklo všetko zlato, ktoré je na Zemi? Tu je vysvetlenie zobrazený najskôr Hlavné správy.