Košice 17. októbra 2018 (HSP/Foto: TASR- Tomáš Halász)
 
Patrí už k všeobecnej slušnosti patrične sa obliecť na rôzne spoločenské udalosti. Inak sa obliekame do práce, inak na rodinnú oslavu, koncert alebo do divadla. Ako je to však pri účasti na liturgii v kostole? Vyžaduje sa aj to patričné oblečenie? Na otázky čitateľa odpovedal na sociálnej sieti vladyku Milana Chautura o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie

Veriaci v obnovenom kostole počas vysiacky

Čitateľ v súvislosti s obliekaním poukázal na staršie pravidlá, ktoré sa týkali sa iba žien: 1) Šaty majú skôr zahaľovať než ukazovať. 2) Šaty nemajú byt priehľadné. 3) Nohy žien majú byt zakryté aspoň nižšie kolien (to sa vzťahuje najmä na bežnú dennú činnosť). 4) Ženy by sa mali vyhýbať šatám a blúzkam bez rukávov. 5) Treba sa celkom vyhnúť tenkému, tesnému oblečeniu. 6) Vo väčšine situácií žena by sa mala vyhnúť noseniu nohavíc a ak potreba vyžaduje ich použitie, mali by byt skôr voľné, než tesné. 7) Výkroj šiat by nemal byť viac než päť centimetrov pod hrdelnou jamkou.
Tieto pravidlá vydal ešte v roku 1928 vikár kardinál pápeža Pia XI. a podľa čitateľa sú v súčasnom vnímaní “smiešne aj väčšine žien a dodržiava ich asi 10% ľudí v kostole, a mimo kostola ani nehovoriac”, lebo “naša zosvetštená spoločnosť necudnosť žien robí ‘normálnou’ svojimi výrobkami a propagovaním necudnej módy”.
Otec Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie, vysvetlil, ako je to v rámci skutočnej morálky a nielen zvykov alebo vkusu ľudí. V úvode poukazuje na prvých ľudí v raji Adama a Evu, ktorí “nemali na sebe nijaké šaty v našom zmysle slova”, a keď sa dopustili hriechu, porušili Boží zákon o zdržanlivosti, “prišli o zbožstvujúcu milosť, spoznali, že sú nahí, zošili si figové listy a urobili si zásterky, prvé šaty v bežnom význame daného slova”.
Odvtedy sa človek dostal do nového “veľmi neprirodzeného” stavu, ktorý sa okrem zatemnenia mysle, oslabenia vôle, spôsobenia smrteľnosti a zraniteľnosti rôzneho druhu prejavuje aj vášňami a telesnými žiadostivosťami, ktoré “majú silnú tendenciu vymknúť sa nám spod kontroly a po krátkej slasti nesmierne uškodiť jednotlivcovi aj spoločnosti”. Ako príklad otec Marcel uvádza “ľahké zatúženie po veľmi egoistickom sexuálnom splynutí s inou ľudskou bytosťou, ktorá nie je jeho manželským partnerom, a to navyše so zámerom vyhnúť sa privedeniu na svet potomka, o ktorého by sa bolo treba starať”.
“Najpôvodnejšou a najdôležitejšou úlohou šiat je teda zakrývať naše telo takým spôsobom, aby sme zredukovali na najmenšiu možnú úroveň riziko, že v inom človekovi vyvoláme sexuálnu alebo erotickú túžbu. Nie nadarmo Kristus zdôrazňuje, aké je dôležité pre našu spásu nestať sa pre iných zdrojom pohoršenia, teda pokušenia dopustiť sa nejakého hriechu (Mt 18, 6 – 9). Toto sú základné princípy, z ktorých potrebujeme vychádzať pri odpovedi na Vašu otázku,” vysvetľuje otec Marcel Gajdoš.

Správne oblečení sme vtedy, “ak je to vhodné vzhľadom k prostrediu (práca, škola, svadba, odpočinok, šport a podobne), a ak za normálnych okolností v nikom nevyvolávame sexuálne alebo erotické predstavy či túžby”, teda ako kresťan – “stúpenec a nasledovník Krista, Božieho Syna, ktorý prijal telo, umrel, vstal z mŕtvych, vzniesol sa do nebies a zoslal nám Svätého Ducha, aby nás naplnil a spasil, aby nás vytrhol z moci diabla a tohto sveta”.
Z takéhoto hľadiska, podľa otca Marcela Gajdoša predstavených sedem pravidiel “zodpovedá uvedeným potrebám a cieľom”, aby si ženy dostatočne zakrývali tie časti svojho tela, ktoré poľahky môžu vyvolať v mužoch žiadostivosť.
To, že sa týkajú väčšinou žien, súvisí s tým, že “ženy majú silnejšiu tendenciu páčiť sa iným, čo je samo osebe v poriadku, ale prekročenie istých medzí z ich strany je občas dané bezohľadnosťou pri uspokojovaní si uvedenej túžby, ale väčšinou len obyčajnou nevedomosťou, čo všetko môžu v mužoch spôsobiť”. Otec Marcel však podotýka, že “každá šikovná žena sa dokáže obliecť veľmi pekne a pôvabne bez toho, aby odhaľovala svoje intímne partie a dráždila predstavivosť mužov”.
Žiadostivosť mužov vychádza aj z toho, že “sú spravidla zasiahnutí prvotným hriechom omnoho hlbšie a fatálnejšie ako ženy, takže sú omnoho zraniteľnejší v tejto oblasti”.
Otec Marcel ďalej dodáva: “Veľmi nesprávne je podľa môjho názoru akceptovať v tejto oblasti akoby dvojitú morálku – jednu do chrámu a inú do bežného života. Isteže, ak ideme do chrámu, mali by sme si dať na svoje oblečenie ešte väčší pozor ako inokedy, lebo chrám je miestom osobitej Božej prítomnosti a modlitby. V súlade s mravnými zásadami však máme konať aj sa obliekať úplne vždy, nielen v bohoslužobnom priestore.”
Všetkých, ktorí by ho obviňovali napríklad zo “stredovekých sklonov”, pekne prosí, aby sa nad všetkým pokojne zamysleli a potom určite zistia, že v uvedených požiadavkách na oblečenie nie je nič negatívne alebo spiatočnícke.
“Ich jediným cieľom je prispieť k tomu, aby nás podliehanie rôznym módnym trendom, ktoré už samo osebe predstavuje nemalé nebezpečenstvo, neobralo o večnú spásu. Som presvedčený, že akceptovať uvedené princípy znamená jednoducho byť realistom, nezatvárať si oči pred skutočnosťou a rešpektovať prvotný hriech s jeho dôsledkami na život jednotlivca i spoločnosti ako takej,” uzatvára svoju odpoveď otec Marcel Gajdoš.
 
Príspevok Viete, ako sa správne a morálne obliekať v kostole aj mimo neho? zobrazený najskôr Hlavné správy.