Rodiny oslavujú spoločnou slávnostnou večerou pripomínajúcou im vyvedenie Izraela z egyptského otroctva. Foto: TASR/AP

Jeruzalem/Bratislava 30. marca (TASR) – Po západe Slnka sa v piatok 30. marca začína sviatok židovských veriacich pesach. Pripadá na 15. deň mesiaca nisan židovského roku 5778, podľa bežného občianskeho kalendára na 31. marca tohto roku. Veriaci židia ho začínajú sláviť už 14. nisana (po západe Slnka) a trvá osem dní. Pesach je sviatkom slobody, dňom spomienky na udalosti spojené s odchodom Izraelitov z Egypta, vysvetlil Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) na svojej webovej stránke.

Z osem dní trvajúceho sviatku sa slávia prvé a posledné dva dni, ostatné dni medzi nimi sú polosviatky, počas ktorých je povolené vykonávať domáce práce. Časovo pripadá na dni kresťanského Veľkého či Svätého týždňa.

Pesach je starý sviatok, slávi sa vyše 3300 rokov. Veriaci židia na Slovensku a vo svete si počas sviatku pripomínajú ťažkú prácu svojich predkov v Egypte, útlak a pokus o zničenie židovského ľudu egyptským faraónom.

Hospodin prikázal Mojžišovi a Áronovi, aby žiadali od faraóna prepustenie Židov z Egypta. Faraón odmietal prepustiť židovský národ. Preto Hospodin potrestal egyptskú krajinu pohromami, ktoré sú známe ako desať egyptských rán. Posledná rana, po ktorej sa faraón rozhodol prepustiť Židov, bolo usmrtenie všetkých prvorodených Egypťanov v egyptských príbytkoch.

Židia odchádzali z Egypta náhlivo, nemohli si pripraviť kysnuté cesto na pečenie chleba. Preto odchádzali len s nevykysnutým cestom, z ktorého piekli placky. Preto sa pesach volá aj sviatkom nekysnutého cesta a jeho symbolom je oplátka z nekysnutého cesta, maces.

Podľa tradície sa v židovských domácnostiach počas pesachu nesmie nachádzať nič kysnuté, ani omrvinka kysnutého cesta alebo potravín, ktoré ho obsahujú. Z tohto dôvodu sa pred začiatkom sviatku robí v domácnostiach dôkladné čistenie spojené s vyhľadávaním zvyškov vykysnutých potravín – chamecu. Na čistení sa zvyčajne zúčastňujú aj deti.

Najdôležitejšou udalosťou sviatku pesach je spoločná slávnostná večera všetkých členov domácnosti – seder, sederová večera. Prestretie stola, rozloženie jednotlivých pokrmov, poradie ich jedenia a iné detaily sa riadia podľa stanovených predpisov. Býva zvykom, že hlava rodiny pri večeri odpovedá na otázky detí a vysvetľuje im význam pesachu. Každý účastník večere má pred sebou pohár s vínom. Najkrajšia čaša s vínom stojí pred prázdnym miestom, určeným pre očakávaného hosťa.

Na slávnostnom stole počas sederovej večere nechýbajú tri na seba položené macesy ako spomienka na placky z nekysnutého cesta, ktoré jedli pri úteku z Egypta. Ďalej býva na stole zelená bylina, tzv. karpas, zvyčajne petržlen alebo zeler, a horké byliny, namočené do pohára so slanou vodou alebo octom, čo symbolizuje horkosť osudu a slzy zúfalstva Židov počas otroctva v Egypte. Ďalším pokrmom počas sederovej večere je charoset – zmes roztlčených mandlí, orechov, jabĺk a ďalších plodov, všetko spolu zaliate vínom. Červená farba charosetu pripomína tehly, ktoré museli židovskí predkovia vyrábať počas otroctva v Egypte. Kosť s malým množstvom pečeného mäsa je spomienkou na jedenie pečeného baranieho mäsa počas poslednej noci pred odchodom z Egypta. Na sederovom stole nechýba aspoň jedno na tvrdo uvarené vajce. Tenká škrupina vajec pripomína krehkosť ľudského osudu, okrem toho je vajce symbolom plodnosti.

Oslobodenie z otroctva v Egypte pred tisíckami rokov chápu židovské komunity ako medzník, keď sa stali slobodným národom v duchovnom zmysle slova.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR