Veľvyslanec Ruska na Slovensku: Zlepšovanie vzťahov medzi Moskvou a Bratislavou má solídne rezervy

Bratislava 22. februára 2018 (HSP/Foto:Veľvyslanectvo Ruskej federácie)

Pri príležitosti 25. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Ruskom a Slovenskom veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Alexej Fedotov vo svojom interview pre agentúru TASS rozpovedal o úspechoch Moskvy a Bratislavy a o perspektívach bilaterálnych vzťahov.
Na snímke veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Alexej Fedotov

— Ako sa dá charakterizovať uplynulé štvrťstoročie z hľadiska rusko-slovenských vzťahov? O akých najvýznamnejších úspechoch v spolupráci môžeme hovoriť?
— Ruská federácia nadviazala diplomatické styky so Slovenskou republikou v deň jej vzniku, teda 1. januára 1993. Systémový základ dvojstranného vzájomného pôsobenia bol založený v auguste 1993 podpísaním Dohody o priateľských vzťahoch a spolupráci počas návštevy ruského prezidenta Borisa Jeľcina v Bratislave.
Predovšetkým by som chcel vyzdvihnúť vysokú úroveň dôvery a vzájomného porozumenia, ktoré sa vyvinuli medzi našimi krajinami. Na oboch stranách je ochota prehlbovať obojstranne výhodnú spoluprácu, zachovávať dobré tradície vo vzťahoch medzi Ruskom a Slovenskom. Pretrváva vysoká dynamika politického dialógu: počas uvedených rokov Slovensko navštívili ruskí prezidenti Vladimír Putin a Dmitrij Medvedev, slovenskí prezidenti Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič zasa navštívili Rusko, zúčastnili sa osláv pri príležitosti výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne. Uskutočnili sa aj recipročné návštevy čelných predstaviteľov našich vlád.
Intenzívne sa rozvíjajú medziparlamentné styky. Od roku 1993 sa uskutočnilo približne dvadsať návštev parlamentných delegácií na rozličných úrovniach. Slovensko navštívili predsedovia Štátnej dumy Boris Gryzlov a Sergej Naryškin. Rovnako aktívne boli aj návštevy Ruska čelných predstaviteľov Národnej rady Slovenskej republiky, vlani sa predseda slovenského parlamentu Andrej Danko zúčastnil zasadnutia Medziparlamentnej únie v Petrohrade a vykonal prvú oficiálnu návštevu Ruska.
Progresívne sa rozvíja spolupráca po linke poslaneckých skupín priateľstva. Teší nás, že skupina priateľstva s Ruskou federáciou patrí medzi najpočetnejšie skupiny v slovenskom parlamente, medzi jej členov patrí takmer tretina zo 150 poslancov. Analogické skupiny sú vytvorené a pôsobia aj v oboch komorách ruského Federálneho zhromaždenia. Spolupráca v tomto formáte rastie, uskutočňujú sa vzájomné návštevy, parlamentné delegácie sa zúčastňujú aj na oslavách venovaných spoločnému víťazstvu nad fašizmom.
Na tom, že bilaterálne vzťahy majú stabilný ráz, majú bezpochyby veľkú zásluhu zahraničné rezorty Ruska a Slovenska. Medzi našimi ministrami zahraničných vecí prebieha neustály dialóg.
Minister Sergej Lavrov dvakrát navštívil Slovensko, zúčastnil sa osláv pri príležitosti oslobodenia Bratislavy Červenou armádou. Šéfovia zahraničných rezortov oboch krajín sa pravidelne stretávajú na okraj medzinárodných podujatí. Minister Miroslav Lajčák v posledných rokoch navštívil Rusko niekoľko krát. Uskutočňujú sa aj recipročné návštevy hláv iných rezortov, slovenské delegácie sa pravidelne zúčastňujú na práci Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra.
Za štvrť storočia bola vytvorená solídna zmluvnoprávna základňa rusko-slovenských vzťahov, ktorú tvorí približne sto dokumentov medzištátneho a medzivládneho formátu.
Intenzívne sa rozvíjajú medziregionálne styky, ktoré hrajú v našej dvojstrannej spolupráci čoraz väčšiu úlohu nielen v ekonomike, ale aj v kultúrno-humanitárnej oblasti. V súčasnosti platí približne 50 dohôd uzavretých medzi subjektmi Ruska a miestnymi úradmi na Slovensku, ako aj s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. V oblasti upevňovania kontaktov medzi regiónmi a partnerskými mestami aktívne pôsobia Medzinárodná asociácia družobných miest a Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré v roku 2016 zorganizovali prvé spoločné fórum a v roku 2018 plánujú uskutočniť druhé.
— Ako môžeme hodnotiť terajší stav a perspektívy rusko-slovenských vzťahov?
— Napriek zložitému obdobiu v našich vzťahov s Európskou úniou sa spolupráca medzi Moskvou a Bratislavou rozvíja veľmi úspešne. Pevný základ spolupráce medzi našimi krajinami aj naďalej tvoria hospodárske styky. Po určitom poklese sa objem rusko-slovenského obratu tovaru zvýšil o 29,1% a dosiahol 3,8 miliardy USD. Vraciame sa na predkrízovú úroveň a dúfame, že táto pozitívna tendencia bude pretrvávať aj v budúcnosti.
Veľký význam v tejto oblasti má Medzivládna komisia pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu, ktorej 19. zasadnutie sa má konať v Bratislave. Užitočnú úlohu zohráva aj Rusko-slovenská podnikateľská rada, ktorá združuje zainteresované podnikateľské subjekty z oboch krajín.
Rozvíja sa vzájomné pôsobenie Ruska a Slovenska v dopravnej sfére, medzi iným aj v rámci spoločného projektu s našimi partnermi z Rakúska a Ukrajiny, ktorý predpokladá vybudovanie širokorozchodnej železničnej trate medzi Košicami na východnom Slovensku a Bratislavou s predĺžením až do Viedne.
Zvlášť by som chcel spomenúť tradične vysokú úroveň našej spolupráce v oblasti jadrovej energetiky. V roku 2014 bol podpísaný nový kontrakt o dodávkach jadrového paliva do roku 2021 pre všetky fungujúce energetické bloky slovenských atómových elektrární. Ruská spoločnosť Atomstrojexport sa angažuje vo výstavbe reaktorovej časti tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne v Mochovciach.
Stabilne a dlhodobo sa realizujú kontrakty, na základe ktorých sa uskutočňujú dodávky uhľovodíkových surovín na Slovensko a ich tranzit cez jeho územie. Nazdávame sa, že vzájomne výhodná spolupráca v tejto sfére prispieva k zaisteniu energetickej bezpečnosti Slovenska a ďalších európskych krajín.
Okrem hospodárskych stykov a politického dialógu sa aktívne rozvíja spolupráca na úrovni expertov. Tohto roku sa uskutoční už tretie Rusko-slovenské diskusné fórum, ktoré usporiada Fond pre podporu verejnej diplomacie A. M. Gorčakova v spolupráci so Slovenskou asociáciou pre zahraničnú politiku. Zúčastnia sa ho diplomati a experti z oboch krajín, ktorí budú prediskutovávať aktuálne otázky bilaterálnej spolupráce, vzťahy medzi Ruskom, Eurázijskou ekonomickou úniou a Európskou úniou. Čoraz viac ruských politológov sa zaujíma aj o bratislavské medzinárodné bezpečnostné fórum GLOBSEC.
Veľký význam pripisujeme rozvoju a rozširovaniu humanitárnych stykov. Je veľmi dôležité, že občania našich krajín nestrácajú záujem o vzájomné spoznávanie kultúry a umenia. V roku 2017 na Slovensku prebehli úspešné projekty Dni duchovnej kultúry Ruska a Dni ruského filmu, ktoré usporiadali ruské a slovenské ministerstvo kultúry. V marci tohto roku bude v Bratislave na zasadnutí pracovnej skupiny pre kultúru dvojstrannej medzivládnej komisie podpísaný nový program kultúrnej spolupráce na roky 2018 – 2022. V tom istom čase sa bude konať aj “okrúhly stôl” kultúrnych činiteľov oboch krajín.
Na Slovensku rastie záujem o štúdium ruštiny: v súčasnosti sa ruský jazyk učí viac než 70 000 žiakov základných a stredných škôl, ako aj študentov vysokých škôl. Slovensko každoročne vyčerpá všetkých 100 miest z kvóty na štúdium na ruských vysokých školách financovanej z federálneho rozpočtu. Veľvyslanectvo pomáha vytvárať podmienky, aby na slovenských univerzitách a školách mohli pôsobiť a vyučovať ruský jazyk a literatúru ruskí učitelia.
Vo všetkom, čo sme spomenuli, vidíme možnosti ďalšieho upevňovania vzájomného porozumenia a priateľských vzťahov medzi národmi našich krajín, najmä však medzi mládežou, veď práve mládež bude v budúcnosti prispievať k ich rozvoju.
Veľmi si ceníme, že na Slovensku majú vo veľkej úcte pamiatku 63 513 príslušníkov Červenej armády, ktorí padli v boji za oslobodenie krajiny od fašizmu počas druhej svetovej vojny. Mimoriadne vyzdvihujeme stanovisko vedenia štátu, ktoré dôsledne vystupuje proti falzifikovaniu dejín a rehabilitácii nacizmu. Sme vďační slovenským úradom a občanom za starostlivosť o pamätníky a hroby sovietskych vojakov, ktorí zaplatili životom za víťazstvo nad fašizmom. V tomto kontexte treba zvlášť vyzdvihnúť prácu Zmiešanej rusko-slovenskej medzivládnej komisie pre starostlivosť o hroby vojakov a civilných obetí vojny.
— V akých oblastiach má spolupráca medzi Ruskom a Slovenskom rezervy?
Ak by sme to prirovnali k ľudskému veku, 25 rokov je ešte úplná mladosť. Diplomatické vzťahy majú pravdaže svoj vlastný rámec, ale dá sa povedať, že Rusko a Slovensko majú skutočne veľký potenciál na rozvoj vzťahov, ktorý treba využiť.
Bezpochyby ani zďaleka nie je využitý potenciál hospodárskych stykov, najmä v oblasti malého a stredného podnikania. Dúfame, že v tomto smere nastane intenzívny rozvoj medziregionálnej spolupráce. Očakávame, že ako nový impulz v tejto sfére poslúži Druhé stretnutie bratských miest a partnerských regiónov Ruska a Slovenska, ktoré sa má podľa plánov uskutočniť v Rusku v roku 2018 a na ktorom sa očakáva hojná účasť predstaviteľov Slovenska.
V kontexte rozširovania hospodárskej spolupráce považujeme za veľmi perspektívny rozvoj vzájomného pôsobenia po linke Eurázijská ekonomická únia – Európska únia. Na rozdiel od ostatných členských krajín Európskej únie, ktoré zaujali vyčkávací postoj a čakajú na „vhodný politický kontext”, Slovensko prejavuje skutočne veľký záujem o toto medzinárodné hospodárske združenie. Veľvyslanectvo Ruska s podporou diplomatických zastupiteľstiev Bieloruska a Kazachstanu na Slovensku úspešne rozvíja tradíciu organizovania a uskutočňovania konferencií s tematikou EEÚ. Je dôležité, že počas diskusií na týchto podujatiach sa predebatovávajú konkrétne otázky praktickej spolupráce medzi krajinami, ktoré sú členmi spomínaných dvoch integračných zoskupení, konkrétne certifikácia tovaru, perspektívne spustenie jednotného trhu s liečivami a lekárskymi pomôckami a zavedenie spoločnej vízovej politiky členských krajín Eurázijskej ekonomickej únie.
Nazdávame sa, že Európska únia a Eurázijská ekonomická únia sú dve vzájomne sa dopĺňajúce štruktúry, ktoré by vo vlastnom záujme mali byť ústretové a mali by si pomáhať pri dosahovaní obojstranne výhodných cieľov. V tomto kontexte veľmi perspektívne vyzerá úloha vytvoriť zónu voľného obchodu medzi Eurázijskou ekonomickou úniou a Európskou úniou, ktorá by sa mala stať základom jednotného hospodárskeho priestoru rozkladajúceho sa od Lisabonu po Vladivostok. Som presvedčený, že to nie je iba v záujme Ruska a Slovenska, ale aj v záujme ďalších krajín na našom kontinente.
Vzhľadom na veľký záujem našich národov o vzájomné spoznávanie kultúr oboch krajín hľadáme projekty a nové formy kultúrnej spolupráce. V tejto oblasti sa veľký potenciál skrýva v ruskom filmovom umení.
Považujeme za správne, že sa zintenzívňujú mládežnícke kontakty medzi našimi krajinami, najmä výmenné pobyty detí v letných jazykových a športových táboroch, ako aj v rámci medziškolských projektov. Nesmierny potenciál spočíva v sfére cestovného ruchu. Ako vidíte, rezerv na rozvoj bilaterálnych vzťahov je naozaj veľa, a obe strany sú ochotné prispieť k ich realizácii.
— Nakoľko sa dá spolupráca medzi našimi krajinami považovať za konštruktívnu v období, keď platia protiruské sankcie Európskej únie?
— Mnohí si uvedomujú, že akékoľvek sankcie sú nerozumné a neúčinné. Tie protiruské sú typickým príkladom ich využívania ako nástroja nečestnej politiky a nekalej konkurencie. O škodlivosti sankcií neraz hovorili aj poprední slovenskí predstavitelia. Na hospodárstvo Ruska reštrikcie vplývajú dvojakým spôsobom, ale hlavné je, že ruská ekonomika sa adaptovala a prejavuje znaky rastu, a to aj vďaka nahrádzaniu importu a urýchlenému rozvoju poľnohospodárstva.
Súčasne pozorujeme a podporujeme rastúci záujem slovenských podnikateľských kruhov o podnikanie v Rusku. Obmedzenia nás nútia k tomu, aby sme hľadali nové formy vzájomného pôsobenia a vyvíjali maximálne úsilie na zachovanie a rozvoj existujúcich smerov hospodárskej spolupráce. Myslím, že nám Rusom a Slovákom sa to celkom darí.

ZDROJ >>

Komentujte :)