Vedia ju zhotoviť aj deti, hovorí astrofyzik o prvej slovenskej družici. Daľší tunel eurofondov?

Na obežnú dráhu má vyletieť prvá slovenská družica skCube. O satelite aj o dianí okolo hovorí astrofyzik Aleš Kučera (62), člen predsedníctva Slovenskej akadémie vied.
Vedec Aleš Kučera si nemyslí, že satelit je prelomový a už vôbec nie vedecký.

Indická raketa by mala v čase medzi 23. júnom a 30. júnom vyniesť na obežnú dráhu Zeme, s mnohými ďalšími satelitmi, aj slovenskú družicu s názvom skCube. Je to kocka s rozmermi 10 x 10 x 10 centimetrov.

Pochádza od občianskeho združenia Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity SOSA, čo je vlastne partia nadšencov. Tá pripisuje akcii celoštátny význam, trochu pobláznila aj politikov, ktorí dali na výrobu kocky desiatky tisíc eur zo štátneho rozpočtu. S predstaviteľmi občianskeho združenia sa politici fotili, neodolal ani prezident Andrej Kiska či podpredseda vlády Peter Pellegrini.

Satelit skCube vyvolal spory medzi vedcami a Občianskym združením SOSA, pod ktorého značkou satelit poletí. Prečo sú spory? O čo ide?

Občianske združenie SOSA sa vyjadruje, akoby išlo o národný a vedecký projekt, dokonca tvrdia, že projekt je technicky prelomový. Nie je prelomový, mnohé také, a lepšie, už boli. Na Slovensku boli vyrobené, aj sa vyrábajú, omnoho kvalitnejšie aparatúry do družíc. Oni sa chvália, že nepoužili žiadne zaužívané veci, že všetko vyvíjali od piky, aby sa chlapci naučili.

Je fajn, že sa chlapci naučia, no nemôžu to prezentovať ako prelomový technický projekt. Satelit skCube je kocka s rozmermi 10 x 10 x 10 centimetrov. Na výrobu skCube SOSA zmanažovala peniaze a odborníkov, samotná SOSA však nevyrobila nič. Komponenty vyrobili na univerzite v Žiline, podieľala sa na tom letecká škola v Košiciach a STU v Bratislave.

Keď SOSA ešte sídlila na Zámockej ulici v Bratislave, mala tam laboratórium a vyzeralo to, že kocku vyrábajú v ňom.

Hlavné komponenty tam nevyrobili, možno ju tam iba zmontovali. Keď niečo vyrobí človek v Žilinskej univerzite alebo v STU, ale náhodou je aj člen SOSA, neznamená to, že satelit vyrobila SOSA. Ja som v Slovenskom zväze záhradkárov, ale zväz sa netvári, že je vedecká inštitúcia, ktorá skúma magnetické polia na Slnku. Ja ich skúmam ako zamestnanec Astronomického ústavu SAV, nie Slovenského zväzu záhradkárov.

Do satelitu urobili elektronické veci inde. Ak aj satelit zmontovali v laboratóriu SOSA, robili to s pomocou tých chlapcov z univerzít. SOSA sa však tvári, že ona vyrobila, ona ide vypustiť. Je to obyčajné občianske združenie, ktoré nejakým spôsobom získalo peniaze od štátu.

Prezentujú sa však spôsobom, ako keby boli národnou inštitúciou, ktorá ide zastrešovať vesmírny výskum na Slovensku.

Niekedy mám dojem, akoby sa snažili tváriť, že na Slovensku predtým žiaden výskum nebol, že Slovensko by bez nich nemalo prístupové rokovania s Európskou vesmírnou agentúrou, že bez nich by sa o Slovensku nevedelo. To je skreslená realita laika, ktorý urobí niečo malé a myslí si, že pred ním ani po ňom už nič nebude.

Má satelit skCube nejakú vedeckú hodnotu?

Nie. Žiadnu. Bude fotiť Zem, to však fotia aj satelity, ktoré vyrábajú deti. Keď si cez internet vyhľadáte rôzne projekty podobných kociek, tak uvidíte, že v USA podobnú kocku vyrábali v istej škole deti vo veku od jasličkárov po ôsmakov základnej školy a od roku 2016 im už lieta.

Fotí Zem a obrázky bude rozosielať do základných škôl v USA. Signál prijímajú amatérskymi rádiostanicami. U nás dostala SOSA na výstavbu prijímacieho zariadenia z družice skoro 90-tisíc eur. A deťom v USA na to stačia rádioamatérske stanice.

Napriek tomu je predsa dobre, že Slovensko bude mať družicu. Aj keď je to 60 rokov od vypustenia prvej vesmírnej družice Sputnik.

Že budeme mať družicu, teda kocôčku 10 x 10 x 10 centimetrov, je fajn. Bude slovenská, bude fotiť, niečo merať. Mimochodom, Československo družicu malo. Volala sa Magion. Politicky je fajn, že ju bude mať aj samostatné Slovensko, zaradíme sa medzi štáty, ktoré družicu vypustili.

Vypustili ju aj krajiny ako Srí Lanka či Pakistan.

Aj okolité krajiny, napríklad Maďari. V Dánsku vypúšťajú podobné kocky univerzity, v USA základ­né a stredné školy. Nevravím, že iba základné a stredné, v USA to vypúšťajú aj univerzity, ak si chcú napríklad niečo overiť. Minisatelity môžu využívať aj špecializované firmy na overenie technológií, meraní, materiálneho výskumu a podobne.

O slovenskej družici pokojne môžete napísať, že to nie je vedecká družica, je to národno-politická vec. Možno je potrebná, no vedecký program naozaj nemá. Nič proti satelitu skCube ani proti občianskemu združeniu SOSA nemám, sú to nadšenci.

Oni zo začiatku nadchli aj novinárov a verejnosť.

Áno, lebo tu predtým nič nebolo, nič sa nerobilo. A keby neprišli oni, tak Slovensko o kozme nič nevie. Ale to, že v Ústave experimentálnej fyziky SAV v Košiciach je 31 aparatúr, aké sa vyrobili pre rôzne družice, SOSA ignoruje. V Košiciach predsa vyrobili napríklad kľúčový komunikačný modul pre Rosettu, ktorá pristávala na kométe.

Rozumiem tomu, že sa novinári chytili a písali o organizácii SOSA a o satelite ako o národnom a vedeckom projekte, lebo je to niečo iné, nové a novinári nemajú šancu naštudovať si narýchlo všetky potrebné údaje. Mne keby niekto rozprával o biologickom objave, tak ako vedec mu uverím, lebo sa tomu nevenujem.

Biológovia by sa asi smiali a ja by som mu veril, to je logické. Preto oceňujem, že novinári zároveň oslovia aj odborníkov. A keď odborník povie, že to nie je prelomový a už vôbec nie vedecký projekt, tak je to asi dôveryhodnejšie.

Kocka s veľkosťou 10 x 10 x 10 centimetrov. Slovenský satelit, o ktorom SOSA hovorí, že je prelomový.

Oni dokázali presvedčiť aj politikov, aby im dali na satelit peniaze. Dohromady išlo organizácii SOSA zo štátneho rozpočtu približne 370-tisíc eur.

V tomto si nie som istý, či bola skôr sliepka, alebo vajce. Aj ich spôsob vykazovania použitia peňazí je veľmi svojrázny. Dostali napríklad 80-tisíc eur na zabezpečenie kozmických aktivít na Slovensku, a keď som si pozrel odpočet, tak uvádzali, že za tie peniaze mali množstvo bilaterálnych rokovaní, množstvo mediálnych výstupov a podobne.

Tak to porovnám. Astronomický ústav SAV má plno naozaj kvalitných mediálnych výstupov a nestálo to nič, nula eur. Nikomu sme nikdy za mediálny výstup neplatili, tak neviem, načo potrebovali tisíce na mediálne výstupy.

Je kocka, na ktorú išli doteraz zo štátu stovky tisíc eur, drahá?

Podpredseda občianskeho združenia SOSA pán Kapuš nevedel povedať, koľko stála. Lenže tak sa s financiami v normálnej inštitúcii nenarába, ak išlo o peniaze z dotácií od štátu.

Keď ja dostanem nejaké peniaze na projekt v ústave, musím do centa vyčísliť, čo ktorá vec stála. Aj keď si kupujem v papiernictve gumu na gumovanie, tak musí byť žiadanka, objednávka, účet a je presne rozpočítaná každá položka.

Nerozumiem, ako môžu nevedieť presnú cenu. Argumentujú, že na zmontovaní kocky robili aj dobrovoľne vo svojom čase. Na to sa však nik nepýtal, novinári sa pýtali, koľko to stálo štát. Ja tiež robím množstvo vecí v práci aj vo voľnom čase, a viem presne všetko vyčísliť. Otázky sú, koľko satelit stál, to je jednoduchá matematika.

Ľudia, ktorí sú nadšení, že Slovensko bude mať svoj prvý satelit, by možno pri vašich slovách povedali, že sa trochu snažíte dehonestovať prácu nadšencov zo SOSA.

Nemám nič proti nim ani proti ich práci. Dehonestácia je skôr z ich strany, keď sa tvária, že robia vedeckú prácu, keď sa tvária ako vedecká inštitúcia. Vedecká inštitúcia má svoje atribúty, produkuje vedecké články, školí vedeckých pracovníkov, vyučuje na vysokých školách, má projekty. SOSA nemá nič, nula vedeckých výstupov.

Tvrdia, že majú, citovali aj niektoré vedecké práce.

Niektorí členovia SOSA sú mladí vedeckí pracovníci, ktorí robia vo vedeckých inštitúciách. Ale oni robia vedu v iných inštitúciách, nie v SOSA. Ak SOSA tvrdí, že má vedecký výstup, tak potom aj záhradkárska osada Pod viaduktom v Poprade, ktorej som členom, má vedecké práce, lebo si môže privlastniť moje, ktoré robím v Astronomickom ústave SAV.

Asi vidíte, že je to hlúposť. Tváriť sa, že občianske združenie robí vedu len preto, že jej člen na inštitúte v USA publikoval vedeckú prácu, je nezmysel. Veď to by potom aj fotoklub, kde som člen, aj bytové družstvo, kde som člen, robili vedu.

O predsedníčke SOSA Michaele Musilovej sa písalo, že robí prvú vedeckú ligu.

Ale ona nie je ani okresná liga. Je mladá a perspektívna, a keď bude vedecky pracovať, môže sa dostať do prvej slovenskej ligy. V súčasnosti má päť vedeckých prác, vrátane eseje a desať citácií. To nie je ani na docenta.

Porovnajme si ju s mladou vedkyňou z nášho ústavu Zuzanou Kaňuchovou, ktorá je v slovenskej lige, má 50 vedeckých prác a 120 citácií. Alebo Theodor Pribulla, ďalší z nášho ústavu, má 1 600 citácií a netvári sa ani na európsku ligu.

Profesor James Katling, svetová prvá liga, má 460 vedeckých prác a 25 387 citácií. Je to, akoby dal vo futbale 460 gólov a 26-tisíc krát mu zatlieskali, Michaela Musilová dala 5 gólov a 10-krát jej zatlieskali.

Michaela Musilová sa však venuje vesmíru. Tento rok bola napríklad pri projekte, ktorý sa zaoberá vecami súvisiacimi so snahou obývať Mars.

Áno, bola na základni Mars Desert Research Station v americkom Utahu, kde simulujú pobyt na Marse. Je to takisto občianske združenie, hoci v slovenských novinách vyšli správy, že tam robila pre NASA. No nerobila to pre NASA.

Zaujímavé tiež bolo, že pri pobyte na základni robila experiment navrhnutý žiačkami gymnázia z Detvy a boli mediálne výstupy, že je to experiment jej študentiek. No to neboli jej študentky, ona ich neučí, iba urobila súťaž projektov a vybrala ich. Tiež bolo v USA prezentované, že prednáša na slovenských a českých vysokých školách, univerzitách. Neprednášala ani hodinu.

Keď v Amerike poviete, že prednášate – máte „lectures“ –, znamená to, že máte semestrálne prednášky. Keď prídete na univerzitu alebo vysokú školu a urobíte prednášku, aby sa ľudia zaujímali o Mars, tak to v skutočnosti nie je prednáška na univerzite, ale popularizačná prednáška. Ona si do profilu napísala, že prednáša, čo nie je pravda.

Slovenský satelit a práca SOSA je teda z pohľadu skutočných vedcov skôr marketingová vec a verejnosť ich vníma trochu nadnesene? Dokážu sa pekne prezentovať, ale vedecké výsledky nie sú?

Občianske združenie SOSA dlho viedol Jakub Kapuš, mladý chlapec, ktorý o všetkom veľa hovorí, ale podľa mňa sám neurobil takmer nič. Stále hovorí, že my sme postavili, my sme urobili, no veľkú časť na satelite urobili iní. Ja to nechcem úplne dehonestovať, no pre nás odborníkov je smiešne, keď napíše, že päť rokov života venoval prelomovému technickému projektu a vypustí desaťcentimetrovú kocku, ktorá bude fotografovať Zem.

Snažia sa tváriť ako národné centrum. Dokonca si podali projekt na štrukturálne fondy, ktorý bol o nanotechnológiách, rakovine, astrobiológii. Netuším, ako si môže dať občianske združenie projekt na štrukturálne fondy, ale dalo. Začali s tým, že keď budeme vedieť DNA, budeme vedieť liečiť rakovinu a podobné veci.

Našťastie, ten projekt nedostali, lebo by museli ukázať, že niečo naozaj vedia. Kauza o organizácii SOSA je presne o tom – peniaze a nesúťažne. Dvakrát išli do súťaže a nedostali nič, dostávali peniaze iba mimo súťaže priamo od vlády alebo ministerstva školstva.

Koľko satelitov je v súčasnosti na obežnej dráhe Zeme?

V súčasnosti 4 260 satelitov a sond, podľa údajov z marca 2017 je funkčných 1 071. Bez špionážnych a vojenských, pri ktorých sa údaje nezverejňujú a získavajú sa veľmi ťažko. Celkovo bolo v histórii vypustených viac než 8 000 satelitov. Dohromady je na obežnej dráhe viac než 21 000 objektov väčších ako 10 cm – od satelitov až po úlomky, súčiastky aj stratené náradie. A ďalej sa odhaduje, že je viac než 500 000 kúskov a úlomkov s veľkosťou od 1 cm do 10 cm. Ešte menších sú milióny.

Koľko ľudí na Slovensku robí naozajstnú vedu v oblasti vesmíru?

Do sto ľudí.

Ako sa vedec cíti, keď je občianske združenie rozsiahlo medializované, že robí vedu?

Prvý pocit je, že to nie je žiadna veda, že ide o humbug, lebo stovky neporovnateľne významnejších vecí robia v Slovenskej akadémii vied a na univerzitách a nevytrubujú to. Medzi vedcami je určitá skromnosť, lebo keď vedec prenikne do určitej oblasti a začne sa rozprávať so svetovými odborníkmi, s najväčšími kapacitami sveta, uvedomí si, kde je.

To vedcovi potom nedovolí „bublať“ na televíznych obrazovkách, lebo jeho malé ja mu povie, aby sa nenafukoval, že dobre vie, že vo svete sú ešte lepší. Lenže ak to niekto nevie, lebo do skutočného sveta vedy nikdy nevnikol, tak netuší, že sa nafukuje.

Má Slovensko dobrých vedcov na výskum vesmíru?

Vynikajúcich. Aj celý astronomický ústav v medzinárodnom audite hodnotili ako nadpriemernú inštitúciu. A má aj perspektívu, mladí sa zaujímajú o túto prácu. A nielen astronomický ústav.

Keď vedec prenikne do určitej oblasti a začne sa rozprávať so svetovými odborníkmi, uvedomí si, kde je.

Napriek tomu, akoby stále existoval dojem, že práve SOSA rozbehla na Slovensku výskum vesmíru, ktorý doteraz spal. Vnímali ste to tak tiež?

Áno a je to, samozrejme, blud. Veď doktor Rybanský z Astronomického ústavu SAV už v roku 1986 vyvinul tzv. mimozatmeňový koronograf, čo je letový kus, ktorý letel na družici Phobos k Marsu. A to hovorím len o jednom kuse. Ústav experimentálnej fyziky, geografický ústav a iní urobili stovky významných experimentov.

Keď prezident Andrej Kiska podpisoval prístupovú dohodu Slovenska k Európskej vesmírnej agentúre (ESA) a Slovensko malo predložiť práce, ktorými by prispelo do spoločného výskumu, prišla z ESA komisia a pýtali sa – a kde je pán Kudela a kde je ďalší? Európski a svetoví odborníci menovite poznali slovenských vedcov a chceli sa s nimi stretnúť. Doma sa však tvárime, ako keby doteraz výskum neexistoval.

My sa tu stále hráme, že SOSA niečo robí, no máme špičkové priemyselné organizácie, ktoré dodávajú technológie do CERN-u. Dodávajú aj do kozmického výskumu, no zatiaľ to nemôžu robiť priamo za Slovensko, lebo ešte nie sme riadnym členom ESA.

Keď si pozriete internetovú stránku Ústavu experimentálnej fyziky SAV, tak tam nájdete desiatky rôznych fungujúcich aparatúr, ktoré robili a robia pre skutočné vedecké družice. O špičkovom výskume, ktorý sa tu robí 40 rokov, by som vám mohol rozprávať hodiny. Povedať, že predtým to tu spalo, je absolútna arogancia alebo neznalosť.

Uráža to vedcov?

Nie. Urazilo by, keby napríklad nejakí americkí alebo japonskí špičkoví vedci povedali, že ústav experimentálnej fyziky je nič, že astronomický ústav nemá výsledky. To by s vedcom zamávalo. No my sme naozaj v situácii, že na Slovensko prídu európske a svetové kapacity a pýtajú sa menovite na vedcov, lebo poznajú ich prácu.

No keby ste sa opýtali na ulici, kto robí kozmický výskum na Slovensku, určite by si množstvo ľudí spomenulo práve na organizáciu SOSA, ktorá ide vypustiť satelitík. Nie je chyba na strane skutočných vedcov, že sa nevedia prezentovať?

Je a veľká! Medzinárodný audit, v ktorom Slovenská akadémia vied dopadla veľmi dobre, tiež odporučil, aby sme sa viac zviditeľňovali, lebo máme čo ponúknuť, no málo o tom hovoríme. Teraz máme nové predsedníctvo SAV a jednou z našich priorít bude viac sa obrátiť na verejnosť, aby vedela, čo všetko z nás má.

Napríklad keď občianske združenie SOSA hovorí, že robí vedu, tak časť vedcov to ignoruje a nevenujú tomu žiadnu pozornosť. To je chyba, lebo to vytvára priestor, aby sa občianske združenie mohlo mediálne nafukovať. Do určitej miery je naozaj naša chyba, že o našich aktivitách neinformujeme dostatočne.

Myslíme si, že keď je veda seriózna vec, tak si nás novinári nájdu, to je však omyl. Lebo novinári nemajú časový priestor na to, aby si nás našli. Keď im my nepovieme, nemajú šancu sa niečo dozvedieť. Priznávam, naša chyba. Akadémia musí viac vysvetľovať, viac ukazovať verejnosti, čo môže ponúknuť.

Astronomický ústav, v ktorom pôsobíte, asi nemal núdzu o prezentáciu, v médiách je pomerne často.

Lebo vždy niekto chce nejaké vysvetlenia. Ľudia sa pýtajú – padol meteorit, čo to bolo, vybilo mi okná, čo to je, bude koniec sveta, zmení sa rotácia Zeme, rúti sa na nás iná planéta? Takých otázok je množstvo a potom prídu vedci, ktorí všetko vysvetlia.

V roku 2012 sa šírilo národmi, že existuje osem dôvodov, prečo bude koniec sveta, ľudia si už kupovali zásoby múky. SAV vydala vyhlásenie a malo 20-tisíc odoziev za štyri dni, len ja som dostal stovky e-mailov, na ktoré som odpovedal.

Čiže veda je často aj na to, že keď ľudia začnú šíriť bludy, tak vysvetľuje, ako to naozaj je?

Samozrejme, ukázalo sa to práve v roku 2012 pri bludoch o konci sveta. Je to aj osvetová činnosť.

Často sa však objavujú otázky, načo nám je veda. Načo teda potrebujeme napríklad skúmať vesmír?

Ruský akademik Ambarcumian pred mnohými rokmi povedal – človek sa líši od prasaťa tým, že občas dvíha hlavu a pozerá sa na hviezdy. Je za tým schované posolstvo, že človek nielen konzumuje a váľa sa, no je aj humanitný tvor. Chceme vedieť, ako čo funguje, chceme vedieť o veciach preto, lebo sú. Ľudia chcú poznať prečo, ako, kde.

Veda má jeden atribút, s ktorým sa síce ťažko ide do boja, ale ktorý je nesmierne dôležitý – ak vedec niečo skúma, nedokáže predvídať, aká bude upotrebiteľnosť a užitočnosť jeho výskumu. V roku 1964 dostali traja vedci Nobelovu cenu za objav efektu lasera.

Oni efekt skúmali preto, že existoval, chceli mu porozumieť. Nebola na to štátna objednávka, výskum nemal žiadny vplyv na hospodárstvo, nebol zahrnutý v plánoch. Oni len chceli vedieť.

Ako to dopadlo?

Dnes si bez laseru už pomaly ani neviem predstaviť normálne fungovanie. Laserové tlačiarne, laserové operácie očí, laserové razenie tunelov, prehrávanie CD s laserom, čítačky kódov na tovaroch laserom. Predstavte si, že by ste stáli v obchode a čakali v rade, kým by pokladníčka rukou všetko zrátala.

Neviem si predstaviť, že by ste si dnes bez čiarového kódu, ktorý sa sníma laserom, nakúpili plný košík a pokladníčka by to rátala ručne. Dnes sa využíva to, čo nedávalo v minulosti vedcom spať. Keby sme boli v ich ére, tak by ste sa ich pýtali – a načo je dobrý výskum lasera? Oni by povedali, že je to jav, zaujíma ich a chcú o ňom vedieť viac.

Veci, ktoré vedcov len zaujímali, sa postupne dostali do života každého z nás?

Niekedy sa stane, že o desať rokov, inokedy až o päťdesiat rokov má z toho profit celá spoločnosť. Astronómovia takisto našli množstvo vecí, ktoré sa dnes využívajú. Aj vďaka dávnym objavom astronómov, akými boli Kepler a Tycho Brahe, v súčasnosti lietajú satelity, vďaka ktorým ľudia telefonujú, pozerajú prostredníctvom satelitu televíziu alebo používajú navigácie.

Keď k nám prišla exkurzia, chlapec sa pýtal, že načo sú nám astronómovia. Dal som protiotázku, že o koľkej mali prísť. On na to, že o deviatej. Dal som otázku, odkiaľ vedel, koľko je hodín. Že v rozhlase povedali. Tak som sa ho opýtal, že odkiaľ vedeli v rozhlase, koľko je hodín.

A takto sme s chlapcom prišli k tomu, že astronómovia aj určovali čas, že astronómovia boli aj na to, aby on vedel, kedy má prísť na exkurziu k astronómom. Dnes už určujú čas iní vedci pomocou atómových hodín. Ľudia si často neuvedomujú, že sa denne stretávajú s množstvom vecí, ktoré pochádzajú od vedcov.

SOSA: Máme tam vedecký experiment

Podpredseda občianskeho združenia SOSA Jakub Kapuš tvrdí, že nikde nehovoria, že SOSA ide prostredníctvom skCUBE robiť vedu, že to je hlavný cieľ.

„Ciele, ktoré my považujeme za prioritné, sú najmä popularizácia vedy a výskumu na Slovensku, inšpirácia pre mladých ľudí, aby išli študovať technické smery, zapájanie študentov slovenských univerzít a technologických firiem, aby vďaka tomuto projektu získali skúsenosti a know-how v oblasti vývoja a návrhu podobných zariadení.“

Jakub Kapuš naďalej tvrdí, že vďaka popularizácii kozmického výskumu, ktorý SOSA prostredníctvom projektu robila, podpísala slovenská vláda pristúpenie Slovenska k spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). A rovnako naďalej tvrdí aj to, že „na palube máme aj vedecký experiment, ktorého základom je prijímač veľmi dlhých rádiových vĺn a v týchto rádiových záznamoch sa budeme snažiť hľadať signály, ktoré majú spojitosť s rôznymi javmi vo vysokej atmosfére či v magnetosfére Zeme“.

K informácii, že nevedia vyčísliť, koľko družica skCUBE stála, hovorí: „Tiež dochádza k zlej interpretácii toho, čo som povedal. Peniaze z verejných zdrojov, z fundraisingových kampaní alebo financie získané od súkromných sponzorov vieme vyčísliť do posledného centa, a dokonca to máme na našom webe aj vyčíslené. Ja som sa len snažil povedať, že je veľa vecí, ktoré v projekte vyčísliť nevieme, napríklad cenu práce, ktorú do nej dobrovoľne vložili desiatky ľudí.

zdroj: aktuality.sk

Kam sa chystáte?

Booking.com

Komentujte :)