Keď sa hovorí o maďarskej komunite na Slovensku, málokedy sa uvažuje o tom, že aj Slováci môžu mať svoje zastúpenie na druhej strane hraníc. A keď aj, asi málokomu by napadlo, že mestečko, ktoré bude hlavným „sídlom“ Slovákov v Maďarsku, sa nachádza na úplnom juhu krajiny, v blízkosti hraníc so Srbskom a Rumunskom. Ako sa početná komunita Slovákov dostala na také odľahlé miesto? 

Békešská Čaba (Békescsaba) bolo v minulosti bežné maďarské mesto, ako mnohé iné. Bohužial, v dôsledku strategicky nevýhodnej polohy sa stalo prvou (slabou) prekážkou pri ťažení Osmanskej ríše, ktorá toto mesto a jeho okolie úplne spustošila. Po Osmanoch zostal nehostinný kraj, mnoho neobrobenej pôdy a bieda. Vtedajšia kráľovská komora sa vtedy rozhodla, že osídli oblasť novými prisťahovalcami. Za človeka, zodpovedného sa vykonanie tejto úlohy, bol zodpovedný evanjelický šľachtic z Turca, Mikuláš Thuróczy.

Od roku 1717 začali prúdiť do tejto oblasti, nachádzajúcej sa približne 300 kilometrov južne od Košíc a 400 kilometrov juhovýchodnej od Bratislavy, prvé slovenské rodiny. Motiváciou im bola evanjelická viera, keďže na tomto mieste mali sľúbenú slobodu náboženského prejavu – bolo to totiž obdobie, kedy silnelo náboženské prenasledovanie a rekatolizácia.

Békešská Čaba rástla bláznivým tempom a v 19. storočí bola dokonca považovaná za najväčšiu dedinu v Európe. Dokonca, svojho času bola miesto s najvyšším počtom slovensky hovoriaceho obyvateľstva – a to vrátane Slovenska. Znamená to teda, že v Békešskej Čabe bolo viac Slovákov ako v akomkoľvek meste na Slovensku vrátane Bratislavy. V roku 1857 ich tu napočítali 20671, čo bolo takmer 80 % všetkého obyvateľstva na dedine. Za mesto bola Čába vymenovaná v roku 1919. 

Počet Slovákov stúpal, v roku 1920 ich tu bolo údajne až 30-tisíc, no Maďari tu postupne začínali preberať kontrolu. Za túto zmenu môžu dve významné udalosti. Prvou bol Trianon, kedy sa tisíce Maďarov rozhodlo opustiť krajinu a vydali sa do Transylvánie v Rumunsku. Mnoho z nich sa až za hranice nedostalo a usadili sa práve v Čabe, čo výrazne ovplyvnilo demografiu. Rokmi, kedy sa z Békešskej Čaby stalo „maďarské“ mesto, bolo však povojnové obdobie. Niektorí politici sa nedokázali zmieriť s faktom, že toľko Slovákov žije v Maďarsku a prišli agitovať za ich návrat. Vtedy sa 5500 Slovákov z tohto mesta rozhodlo vrátiť sa a v Čabe začala definitívne prevládať maďarská populácia.

Dnes v útulnom mestečku žije oficiálne 4000 Slovákov, mnohí ďalší však majú slovenský pôvod a podľa odhadov na základe náboženstiev ich tu môže byť okolo 22000, teda okolo 35 %. Špecifikom pre Slovákov, ktorí by sa rozhodli navštíviť toto miesto je fakt, že je to jedno z posledných miest na svete, kde možno počuť archaickú slovenčinu. Treba však povedať, že tento jazyk tu postupne vymiera a po slovensky si pokecáš skôr v okolitých dedinách – či už je to Kardoš alebo Slovenský Komlóš.