Vedcom sa podarilo zobraziť činnosť buniek v ich prirodzenom prostredí

Boston 24. apríla 2018 (HSP/Foto: TASR- University of Leicester)
 
V organizmoch prebieha komplexné, dynamické a trojrozmerné (3D) vzájomné pôsobenie medzi miliónmi ich súčastí, od molekulárnych až po viacbunkové. Na vizualizácii týchto procesov v prirodzenej forme vo vysokom rozlíšení sa podieľali americkí vedci z Harvard Medical School v Bostone a z ďalších univerzít a inštitútov

Ilustračné foto

Ako uvádza ich štúdia vo vedeckom magazíne Science, vizualizáciu chceli nasnímať v pôvodnom prostredí v samotnom organizme, pretože len tam sú všetky environmentálne faktory, ktoré regulujú jeho fyziológiu.
Avšak optická heterogenita mnohobunkových systémov vedie k rôznym odchýlkam, kvôli ktorým nemožno dosiahnuť požadované rozlíšenie, signál a kontrast so zvyšujúcou sa zobrazovacou hĺbkou. Navyše aj v prípade, že nie sú odchýlky, vysoké rozlíšenie a rýchle zobrazovanie sú obvykle sprevádzané intenzívnym osvetlením, ktoré môže narušiť jemné subcelulárne procesy alebo dokonca priniesť trvalé fototoxické účinky.
Na riešenie týchto problémov vedci spojili dve zobrazovacie technológie:
– mikroskopia svetelných listov (LLSM) rýchlo a opakovane preletí ultratenkým listom svetla na pozorovaný objekt a získaním série snímok vytvára 3D dynamický film s vysokým rozlíšením. Osvetlenie sa zameria len na daný objekt či jeho časť a ostatné veci zostávajú neexponované.
– adaptívna optika (AO) zaznamenáva deformácie počas snímania, ktoré tiež ovplyvňujú získané svetelné obrázky, a kompenzuje ich zmenou tvaru zrkadla na vytvorenie rovnakého, ale opačného skreslenia.
Na základe týchto technológií (AO-LLSM) bolo možné zachytiť 3D medzibunkové procesy v prirodzenom prostredí (in vivo) v širokej škále dĺžok v nanometroch či mikrometroch. Jasné vymedzenie bunkových membrán vedcom umožnilo počítačovo izolovať a jednotlivo študovať akúkoľvek bunku v preplnenom mnohobunkovom prostredí, napríklad vo svalových vláknach alebo v mozgových bunkách, tiež delenie buniek a mechanizmy motility v imunitných bunkách, či rakovinové bunky. Okrem mikroživočíchov šlo aj o rastlinu Arábkovku Thalovu a aj o ľudské kmeňové bunky.

 
 
Príspevok Vedcom sa podarilo zobraziť činnosť buniek v ich prirodzenom prostredí zobrazený najskôr Hlavné správy.

ZDROJ >>

Komentujte :)