Vedci varujú: O 100 rokov môže vyhynúť všetok hmyz

Bratislava 12. februára 2019 (HSP/Foto:Pixabay)
 
Podľa prvého globálneho vedeckého prieskumu, ktorý uverejnil portál The Guardian, je svetová populácia hmyzu na ceste k vyhynutiu, čo môže prispieť ku “katastrofickému kolapsu prírodných ekosystémov”

Ilustračné foto

Ubúda viac ako 40 percent druhov hmyzu a tretina je ohrozená. Miera zániku je osemkrát rýchlejšia ako u cicavcov, vtákov a plazov. Celková hmotnosť hmyzu klesá podľa najnovších dostupných údajov o 2,5% ročne, čo naznačuje, že v priebehu storočia by mohol hmyz vymrieť.
Planéta je na začiatku šiesteho masového vymierania v jej histórii, s obrovskými stratami, ktoré už boli hlásené u väčších zvierat, tie sú totiž ľahšie študovateľné.
Hmyz je však zďaleka najrozmanitejším a najpočetnejším medzi živočíchmi – svojím počtom prevyšuje ľudstvo 17-krát. Hmyz je nevyhnutný pre fungovanie všetkých ekosystémov – slúži ako potrava iných druhov, opeľuje rastliny a recykluje živiny.
Podľa výskumu dochádza v Nemecku a Portoriku k vymieranie hmyzu, ale prieskum tiež jasne uvádza, že táto kríza je celosvetová.
“Ak nezmeníme spôsob, akým produkujeme potraviny, všetok hmyz o niekoľko desiatok rokov vyhynie,” informujú odborníci. “Vplyv na ekosystémy planéty bude prinajmenšom katastrofický,” dodávajú.
Analýza, uverejnená v časopise Biological Conservation, tvrdí, že intenzívne poľnohospodárstvo je hlavnou hnacou silou poklesu hmyzu, najmä z dôvodu značného využívania pesticídov. Urbanizácia a zmena klímy sú tiež významnými faktormi.
“Ak sa úhyn druhov hmyzu nepodarí zastaviť, bude to mať katastrofálne dôsledky na ekosystém planéty a prežitie ľudstva,” konštatoval Francisco Sánchez-Bayo z univerzity v Sydney. Analýzu vypracoval spolu s Krisom Wyckhuysem, ktorý pôsobí na čínskej akadémii poľnohospodárskych vied v Pekingu.
Pozorovaný každoročný úbytok 2,5 percenta objemu hmyzu za posledných 25 až 30 rokov považuje Sánchez-Bayo za šokujúci. “Je to veľmi rýchle. O desať rokov bude hmyzu o štvrtinu menej, o 50 rokov polovica a o 100 rokov nebude žiadny,” predpovedá.
Jedným z najväčších dôsledkov straty hmyzu je množstvo vtákov, plazov, obojživelníkov a rýb, ktoré sa živia hmyzom. “Ak odstránime tento zdroj potravy, všetky tieto zvieratá budú hladovať,” povedal. Takéto kaskádovité účinky sa už zaznamenali v Portoriku, kde nedávna štúdia odhalila 98-percentný pokles hmyzu za posledných 35 rokov.
Dvojica Sánchez-Bayo a Wyckhuys vychádzala zo 73 najlepších vedeckých štúdií, ktoré sa venujú úbytku hmyzu.
Motýle a mory patria k najviac ohrozeným. Napríklad počet rozšírených druhov motýľov v rokoch 2000 až 2009 klesol o 58% na poľnohospodárskej pôde v Anglicku. Veľká Británia utrpela najväčší zaznamenaný pokles hmyzu ako celok, aj keď to je pravdepodobne výsledok intenzívnejšieho štúdia oproti väčšine miest.
Vážne ohrozenie zaznamenali aj u včiel, iba polovica druhov čmeliakov, ktoré sa v roku 1949 nachádzali v Spojených štátoch v Oklahome, boli prítomné aj v roku 2013. V roku 1947 bol počet včelích kolónií v Spojených štátoch 6 miliónov, ale odvtedy sa znížil na 3,5 milióna.
Malý počet adaptabilných druhov sa zvyšuje v počte, ale nie je dostatočný na to, aby prevážil veľké straty. “Nájdu sa vždy nejaké druhy, ktoré využívajú vákuum zanechané vyhynutím iných druhov,” vysvetlil Sanchez-Bayo. Napríklad v Spojených štátoch rastie spoločenstvo východných čmeliakov, ktoré sú odolné voči pesticídom.
Väčšina z týchto štúdií odráža stav v západnej Európe a v Spojených štátoch, pár ďalších sa zaoberalo stavom v Austrálii, Číne, Brazílii či Juhoafrickej republike. Zvyškom sveta sa doteraz zaoberalo len niekoľko málo analýz.
Sanchez-Bayo ako príklad úbytku hmyzu uviedol nedávnu rodinnú dovolenku, ktorá zahŕňala 400 km výlet cez vidieckú Austráliu. Počas cesty nikdy nečistil čelné sklo, povedal. “Pred mnohými rokmi ste to museli robiť neustále,” ozrejmil.
 
Príspevok Vedci varujú: O 100 rokov môže vyhynúť všetok hmyz zobrazený najskôr Hlavné správy.

ZDROJ >>

Kam sa chystáte?

Booking.com

Komentujte :)