Na archívnej snímke sochy na na Veľkonočnom ostrove. Foto: Terry L. Hunt

Londýn 11. januára (TASR) – Americkí vedci sú presvedčení, že sa im podarilo rozlúštiť záhadu rozmiestnenia sôch moai na Veľkonočnom ostrove ležiacom v južnej časti Tichého oceánu. Tvrdia, že poloha kamenných monolitov mohla súvisieť s blízkosťou vodných zdrojov, píše britský denník The Guardian.

Obrovské sochy ľudských postáv vytesané zo skaly, ktorých sa na Veľkonočnom ostrove nachádzajú stovky, pútajú pozornosť cestovateľov a výskumníkov už celé stáročia. Vedci z univerzity z amerického Binghamtonu ale tvrdia, že majú odpoveď na otázku významu týchto monolitov.

Členovia výskumného tímu analyzovali rozmiestnenie kamenných plošín zvaných ahu, na ktorých sú sochy s nadpriemerne veľkými hlavami postavené. Taktiež si všímali lokalizáciu prírodných zdrojov, ako sú sladká voda, poľnohospodársky využiteľná pôda a lokality vhodné na rybolov.

Vedci dospeli k záveru, že najlepšie vysvetlenie pre rozloženie kamenných plošín je blízkosť zdrojov sladkej vody, konkrétne priesakov podzemnej vody, ktoré sa tam nachádzajú v súčasnosti, alebo tam existovali v minulosti.

„Umiestnenie sôch dokazuje, že nejde o nejaké tajomné rituálne miesta… (Ahu a moai) majú symbolický význam, ale sú integrované do života miestnej komunity,“ uviedol spoluautor štúdie, profesor Carl Lipo z Binghamton University v štáte New York.

Veľkosť kamenných plošín a sôch mohla podľa vedcov signalizovať hojnosť, prípadne i kvalitu vodných zdrojov. „Vždy, keď sme zaznamenali veľké množstvá sladkej vody, boli v okolí obrovské sochy. Bolo to až absurdne predvídateľné,“ tvrdí profesor Lipo.

Nie všetci odborníci však s jeho vysvetlením súhlasia. „Existencia presakov sladkej vody v blízkosti pobrežných (plošín) ahu je všeobecne známa. Takéto priesaky sú dnes, rovnako ako zrejme i v minulosti, len menej významnými vodnými zdrojmi. Podľa môjho názoru je preto vysoko nepravdepodobné, že by tieto zdroje mali kľúčový význam pri umiestňovaní ahu v prehistorickom období,“ oponuje expertka na Veľkonočný ostrov Jo Anne Val Tilburgová z Kalifornskej univerzity v Los Angeles.

Veľkonočný ostrov, známy aj pod polynézskym názvom Rapa Nui, leží asi 3300 kilometrov od pobrežia Južnej Ameriky. Nachádza sa na ňom viac ako 300 megalitických kamenných plošín, mnohé z nich sú rozmiestnené pozdĺž pobrežia. Vznikli približne medzi rokmi 1250 a 1500, ešte predtým, než sem v 16.-18. storočí dorazili prví európski moreplavci. Okolo vzniku a účelu monolitov existuje množstvo teórií a dohadov.

Výsledky výskumu amerických vedcov boli publikované v odbornom časopise PLOS One. Svoje tvrdenia založili na preskúmaní 93 kamenných plošín vo východnej časti Veľkonočného ostrova.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR