Vedci odhalili tajomstvo “brány do podsvetia”

Hierapolis 20. februára 2018 (HSP/Foto: TASR/AP- Prashant Ravi, File)

Staroveká “brána do podsvetia” v Hierapolise vo Frýgii (dnešné územie Turecka) bola svojho času skutočne nadprirodzenou, pretože obetné zvieratá-zdravé býky samé od seba hynuli, keď cez ňu prechádzali, ale starorímskym kastrovaným kňazom, ktorí ich viedli, sa nič nestalo. Nová štúdia v časopise Archaeological and Anthropological Sciences však tento “zázrak” odhaľuje
Ilustračné foto

Pred 2 200 rokmi sa v starovekom Hierapolise nachádzal chrám, v ktorom sa nezvyčajným spôsobom obetovali zvieratá. Ide totiž o výrazne geologicky aktívnu oblasť, kde už vtedy sa jej termálne pramene považovali za veľkú liečivú silu. No práve na mieste chrámu sa cez hlboké praskliny predierala viditeľná hmla vulkanického oxidu uhličitého, ktorý dusil všetko živé, čo sa priblížilo.
Preto sa tam nachádzal vchod do jaskyne, tzv. “brána do podsvetia” k bohu Pluto. Starogrécky historik Strabón toto miesto opísal takto: “Tento priestor je plný pary tak hmlistej a hustej, že človek cez ňu sotva vidí. Každé zviera, ktoré vchádza dovnútra, sa stretne s okamžitou smrťou.” Aj vtáky lietajúce príliš blízko k vchodu do jaskyne sa udusili a zahynuté padli. Strabón si myslel, že kňazi nezahynuli preto, lebo ich ochraňovali bohovia a boli vykastrovaní.
Túto bránu archeológovia objavili v roku 2011.Výskumný tím pod vedením sopečného biológa Hardyho Pfanza z univerzity v nemeckom Duisburgu a Essene prišiel na to, prečo obete prechodom cez ňu hynuli, ale ľuďom sa nič nestalo.
Namerané koncentrácie CO2 počas dňa boli menšie, ale v noci a za úsvitu bol plyn mierne ťažší ako vzduch a tak  vystupoval von. Do výšky cca 40 centimetrov nad podlahou ešte dosahoval 35%, čo je dostatočné na to, aby udusil  zvieratá alebo aj ľudí počas niekoľkých minút. Keďže však koncentrácie rýchlo klesajú s výškou, kňazi vedúci býkov do chrámu mali hlavy postavené vyššie ako zvieratá, preto sa im nič nestalo. Navyše, ostatní ľudia sedeli na vyvýšených miestach, takže k nim sa už silné výpary nedostali.
Aj tak kvôli silnej hmle nemohlo do chrámu poriadne vojsť slnečné svetlo či vietor. V priebehu dňa sa boli koncentrácie CO2 približne 5 cm nad povrchom, o čom svedčia mŕtve chrobáky lezúce po zemi.
Obety sa teda pravdepodobne vykonávali iba v ranných alebo večerných hodinách, keď koncentrácia plynu bola najvyššia, hovorí Pfanz. Vtedy “obete akoby zahalil smrteľný dych psa Kerbera (chrániaceho vstup do podsvetia)”, ktorý dosiahol len určitú maximálnu výšku, až nad ktorou stáli kňazi a všetci ľudia.
Podľa štúdie sú koncentrácie CO2 unikajúce z ústia jaskyne do vonkajšej atmosféry stále v rozmedzí 4% až 53% v závislosti od výšky nad zemou. Počas noci dosahujú koncentrácie, ktoré by za minútu ľahko zabili aj ľudskú bytosť.
Dôvodom geogénneho CO2 je stále aktívna seizmická štruktúra, ktorá prechádza cez miesto starovekého Hierapolisu ako súčasť Babadagovej zlomovej zóny. Starovekí historici Strabón či Plinius tento mystický fenomén opísali veľmi presne bez veľkého preháňania. Pred dvomi tisíckami rokov sa vysvetľovali cez nadprirodzené sily, v súčasnosti moderné techniky vysvetlili pôsobenie geogénneho oxidu uhličitého spolu s relatívne vyššími koncentráciami hélia a radónu.

ZDROJ >>

Komentujte :)