Výskumy v oblasti antihmoty sa konečne môžu posunúť ďalej. Vedecký tím takzvaného ALPHA experimentu v CERNE dokázal konečne zistiť, ako antihmota vyzerá a aká vlastne je – svet sa tak posunul od hypotéz a odhadov až k potvrdenej realite. Ak si vo svete antihmôt a podobných vecí stratený, tu je krátke info: Vo fyzike existuje zákon, ktorý tvrdí, že všetko na svete má svoj protiklad. Teda každý atóm má svoj antiatóm (vodík má antivodík) a dokonca aj častice v ňom majú niekde svoj presný opak (neutrón má zas antineutrón). Ďalej už to nepokračuje a normálnu od antihmoty definuje počet ešte menších častíc (kvarkov) v protónoch, neutrónoch a elektrónoch. V každej častici ich je niekoľko niektorého typu a ak sa tieto čísla prehodia, vzniká antihmota, najtajomnejšia vec vesmíru. Viesť o nej experimentálne výskumy je mimoriadne ťažké, akonáhle sa totiž stretne s hmotou, okamžite sa mení na energiu a celej antihmote je takmer instantne koniec.

Otázkou však ostáva, ako antihmota vyzerá a ako sa správa. Na tento výskum bolo treba nejakú antihmotu získať a kedže sa v prírode nevyskytuje, vedci dvadsať rokov vymýšľali nejaký efektívny spôsob. Tá dnešná metóda dokáže vyrobiť asi 25 000 antivodíkov za 15 minút, z toho asi 14 z nich dokáže odchytiť a uchovať na krátku dobu. Experiment ALPHA tieto častice potom znehybní vo vákuu a napáli do nich laser plný normálnych vodíkov… a po tom, čo to spravili, zistili, že sa správa navlas rovnako, ako obyčajná hmota. Aj keď sa toto môže zdať ako menšie sklamanie, umožňuje to pokračovať výskumu, ktorý má šancu stať sa jedným z najprelomovejším. A síce, keď má mať všetko svoj opak, tak ku každému atómu má existovať jeho antiverzia. Ku každému jednému. To sa však nedeje a množstvo antihmoty v nám známom vesmíre je mizivé a zdaľeka nezaberá jeho polovicu, ako tvrdí teória.