Väznenie hrozilo aj za zaspievanie pesničky

Represie počas prvej ČSR proti Slovákom prinášali aj krviprelievanie. Košice sa  9. až 11. októbra stali miestom konania odborného seminára na tému, akej sa spoločnosť takmer nevenuje. Išlo o politických väzňov 20. storočia. Zorganizovalo ho občianske združenie Politickí väzni Zväzu protikomunistického odboja. Matica slovenská nadviazala spoluprácu s touto organizáciou a na seminári v Košiciach sa zúčastnil aj jej predseda Marián Gešper.  Výber prednášajúcich a názvy ich príspevkov najlepšie vystihujú problematiku, ktorej sa účastníci seminára venovali. Vystúpil na ňom cirkevný historik Michal Hospodár s prednáškou Prenasledovanie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Zaujali najmä osudy kňazov a bohoslovcov po zrušení Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950. Spomenul, že jeho otec bol v tom čase v druhom ročníku bohosloveckej fakulty. Cirkevná hierarchia nedostala nijakú možnosť ďalšieho pôsobenia vo svojom vierovyznaní. Bola nútená prejsť na pravoslávie alebo mimo pastoráciu. Alebo bola vysťahovaná do českého pohraničia. Kto sa nepodvolil diktátu štátu, toho tvrdo prenasledovali.

Pamätníky demokracie v ČSR - tento na streľbu do robotníkov v Krompachoch.

ŽIVÁ DISKUSIA

O právnych aspektoch Slovenského národného povstania hovoril predseda bratislavskej regionánej organizácie PV ZPKO Jozef Dečo. Jeho prednáška vyvolala živú diskusiu, lebo medzi prítomnými bol značný počet svedkov udalostí  tohto obdobia. Politický väzeň Martin Hagara zhrnul svoj názor do jednej vety: „SNP nebolo ani národné, ani slovenské; na území Slovenskej republiky sme sa prihlásili k nejestvujúcemu štátu.“ Mladý historik Juraj Vrábel zmapoval osudy zavraždených kňazov košickej diecézy v 20. storočí. Za ich tragickou smrťou boli zvyčajne partizáni alebo vojaci Červenej armády. Dodnes sú však ich osudy pred verejnosťou utajené. Smrť 68-ročného kňaza Eduarda Absolóna zrejme zapríčinili vojaci Červenej armády po prechode frontu. Našli ho mŕtveho v potoku, pričom mu z nosa a uší trčali drôty... Spisovateľ a publicista Viliam Jablonický priblížil osudy politických väzňov v literárnych pamätiach zo slovenských väzníc. Nie je ich veľa, lebo neveľa väzňov po návrate na slobodu  dokázalo dať na papier svoje spomienky. Historik Martin Lacko sa zmocnil témy prenasledovanie Slovákov v období rokov 1945 ‒ 1950. Zdôraznil, že v povstaniach zvyčajne išlo o boj za národnú nezávislosť, ale na Slovensku nejestvovali partizáni, ktorým by išlo o to. Ako míľnik uviedol rok 1947 a odsúdenie prezidenta prvej Slovenskej republiky Jozefa Tisa ako symbol odsúdenia slovenskej samostatnosti. Pripomenul aj ďalšie štyri osobnosti, ktoré boli likvidované preto, lebo predstavovali osobnosti národného prúdu.

HIERARCHIA HODNÔT?

Historik Ivan Mrva sa pozastavil nad rozhodnutím súčasnej vlády, ktorá na oslavy vzniku druhej Slovenskej republiky vyčlenila dvadsaťpäťtisíc eur a na pripomenutie storočnice Československej republiky sumu šesťstotisíc eur. Pritom politické perzekúcie Slovákov za prvej Československej republiky boli veľmi rozsiahle. Väzenie hrozilo ľuďom aj za spievanie ľudových piesní s vlasteneckým obsahom. Povedal, že zákon z roku 1938 o vzniku Slovenskej krajiny podriaďoval krajinského prezidenta poslednému pražskému úradníkovi. Andrej Hlinka ho odmietol. Predseda PV ZPKO Ján Litecký Šveda sa poďakoval predsedovi Matice slovenskej Mariánovi Gešperovi, že sa zúčastnil na seminári, a podotkol, že organizácia poslala pozvánky viacerým inštitúciám, no žiadna okrem Matice neprejavila záujem.

Eva ZELENAYOVÁ - Foto: (se)

 

ZDROJ >>

Komentujte :)