Väzeň Botoš, ktorý sa podieľal na leopoldovskom masakre: Priznal, čo robil v base!

Život po 31 rokoch za mrežami ho údajne zmenil. Do Leopoldova sa Bartolomej Botoš dostal ako 21–ročný ešte za hlbokej totality. Najskôr mal sedieť len desať rokov. Po tom, ako sa stal účastníkom najkrvavejšej masakry v histórii bývalého Československa (zomrelo päť príslušníkov stráže), ostal za múrmi väznice vyše tri desaťročia. Domov, do domu sestry Kataríny, sa vrátil pred dvomi dňami.

V obci panuje napätie. Ľudia sa boja nahlas rozprávať, na otázky nechcú reagovať, radšej sa otočia a odchádzajú domov. Odborníci však tvrdia, že podobné prepúšťania majú svoje prísne pravidlá. „Príprava na ne trvá nejaký čas. Odsúdeného nastavujeme tak, aby mal zmysel pre zodpovednosť, pozitívne osobnostné vlastností, úctu k iným, sebaúctu, pozitívny vzťah k rodine, dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem,“ vraví šéf Kancelárie riaditeľa Zboru väzenskej justičnej stráže Adrián Baláž.

Botoš aj jeho príbuzné.

Botoš aj jeho príbuzné.

Foto: Peter Mišo

Väzňa usmerňuje napríklad pedagóg, špeciálny pedagóg, sociálny pracovník, psychológ alebo psychiater. Program obsahuje aj možnosti zaradenia odsúdeného do práce vzhľadom na profesiu, zdravotný stav a bezpečnostné hľadisko. Taktiež aktivity, do ktorých je zaradený, sa zameriavajú na poskytovanie praktických informácií v sociálnej a právnej oblasti, o možnostiach ďalšieho vzdelávania, zamestnania sa.

„Ústavy spolupracujú aj so sociálnymi kurátormi, s probačnými a mediačnými úradníkmi, mestskými a obecnými úradmi, so školami, s charitatívnymi organizáciami, ako aj s rodinami odsúdených,“ zdôrazňuje Adrián Baláž a na záver dodáva, že ako sa bude odsúdený po prepustení správať, je najmä na ňom! „Nemám síl na žiadne rozhovory. Zmenil som sa a viem len, že sa chcem čo najskôr zaradiť do života, do spoločnosti. Najviac sa pritom spolieham na moju rodinu, ktorá stojí pri mne, a tiež na vieru v Boha,“ vraví tichým hlasom pre Plus JEDEN DEŇ samotný Bartolomej Botoš a pozerá sa do zeme.

Bartolomej Botoš sa chce čo najskôr zaradiť do spoločnosti.

Bartolomej Botoš sa chce čo najskôr zaradiť do spoločnosti.

Foto: Peter Mišo

Znovu stíchne, akoby hľadal ďalšie slová. O masakre vo väzení mlčí. Akurát naznačuje, že nebolo všetko tak, ako sa opisovalo. „Stále premýšľa, veľakrát si aj poplače,“ povedala jeho sesternica. „V base sa obrátil na vieru. Často sa modlil a hneď po návrate si dal zavolať pána farára. Chcel od neho pomoc, no to, o čom sa rozprávali, vedia len oni dvaja,“ prezradila.

Rodina dúfa, že návrat mu uľahčia aj obec a starosta. „Pomôcť môžeme iba tak, že mu odporučíme hlásiť sa na úrade práce. Aby si čím skôr našiel robotu,“ povedal starosta Arnold Kurunci. Botoš naznačuje, že nevie, čo bude ďalej a že by najradšej odišiel za hranice. Jeho celá rodina roky pracuje v Rakúsku a je možné, že pôjde za nimi.

Chceli ujsť do Austrálie

Prešlo už 26 rokov! Masaker v leopoldovskej väznici sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku. Zo siedmich účastníkov pokusu, počas ktorého zavraždili piatich príslušníkov stráže, sú za mrežami už len traja. Skupinu tvorili Ondrej Harvan (30), odsúdený za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený na 11 rokov, Tibor Polgári (30), odsúdený na deväť rokov, Vladimír Duda (25), odsúdený na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený na sedem rokov, Bartolomej Botoš (26), odsúdený na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený na štyri roky.

Útek plánovali od októbra. Počas úteku väzni kradli autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko loďou do Austrálie. Chytili ich v priebehu 20 hodín. Doživotný trest dostali Ondrej Harvan, Tibor Polgári a Miloš Uriga. Vladimír Duda dostal 13 rokov, Dalibor Bajger a Václav Fedák 15 rokov a Bartolomej Botoš 18 rokov. Ondrej Harvan sa obesil v cele po vynesení rozsudku. Václav Fedák (47) sa z väzenia dostal v roku 2009 ako prvý.

Dom, v ktorom dnes býva.

Dom, v ktorom dnes býva.

Foto: archív

Keďže pochádza z Prešova, jeho kroky pravdepodobne smerovali tam. Vladimír Duda (51) sa dostal na slobodu o rok neskôr. Pochádza z bratislavskej Dúbravky, kam sa však po prepustení už nevrátil. Počas trestu mu totiž zomreli rodičia. Žije pravdepodobne v Bratislave. Dalibor Bajger (46) odišiel z väznice v roku 2014 po 22 rokoch v sprievode známych.

Prezradil, že idú do Vranova nad Topľou. Ako posledný sa zatiaľ dostal na slobodu Bartolomej Botoš (52), ktorého po sobotňajšom prepustení zobrala k sebe sestra Katarína v obci Šíd pri Lučenci. Miloš Uriga (48) a Tibor Polgári (56), odsúdení na doživotie, už požiadali o podmienečné prepustenie. O ich osude bude súd rozhodovať 10. januára 2018.

Prečítajte si aj:

ZDROJ >>

Komentujte :)