Praha 24. marca 2020 (HSP/Foto:Faceboook)

Exprezident Českej republiky Václav Klaus na svojich oficiálnych internetových stránkach publikuje seriál dobových zápiskov zaujímavých myšlienok komentátorov, filozofov či politikov, ktoré sa mu v tej dobe zdali zaujímavé. Tento raz upozornil na myšlienky, ktoré si zapísal v roku 2005 a ktoré sedia aj na súčasnú krízovú situáciu v Európe spôsobenú epidémiou koronavírusu

Na snímke Václav Klaus

Klaus si pred 15 rokmi zaznamenal myšlienky francúzskeho novinára, spisovateľa a liberálneho filozofa Anthonyho de Jasay, ktorého slová podľa bývalého prezidenta ČR stoja za zamyslenie aj v dnešnej dobe. Klausovi utkvela v pamäti najmä veta, že „imunitný systém liberálnej spoločnosti je slabý“.

„Zapísal som si túto vetu na začiatku roku 2005 a teraz sa pýtam sám seba, či som to už vtedy cítil tak ostro ako teraz. Asi áno, inak by som si to nezaznamenal. Dodával k tomu (de Jasay, pozn.), že mnoho iných „hodnôt“ okrem slobody je možné získať len „obmedzovaním“ slobody. Dnes je evidentné, že víťazia tie iné hodnoty, sloboda je obetovaná,“ konštatuje Václav Klaus.

V tejto súvislosti Kalus pripomína, že súhlasí s filozofmi a politikmi, ktorí tvrdia, že národný štát je základnou politickou jednotkou a že národný štát je kľúčovou jednotkou poriadku, ktorá nie je ničím nahraditeľná. „To sa snažíme hovoriť obhajcom bruselského nadštátu stále, ale oni tomu buď nerozumejú, alebo rozumieť nechcú.“

V roku 2005 Klausa zaujala aj myšlienka kardinála Vlka, ktorý vo svojom známom rozhovore s Karlom Hvížďalom hovoril – úplne politicky korektne a pokrokársky – že sa „moslimský svet cíti byť našou civilizáciou urážaný a ponižovaný“ a že „moslimovia bojujú hlavne proti bezboženstvu“. „Myslím, že by dnes pán kardinál – aby bol myšlienkovo ​​konzistentný – podporoval Gretu aj Milión chvíľok. A že oni by ho chválili.“

„Vždy som obdivoval filmy Juraja Jakubiska (tohto stredoeurópskeho, možno česko-slovenského Felliniho) a som veľmi rád, že sme sa spoznali. Mohol by som pripomínať veľa vecí s ním spojených, ale jednu nemôžem zabudnúť. Jakubisko v roku 1992 dokončil film „Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý“ (ktorý asi nie je jeho najslávnejším), ale ktorý sa trafil do éry našej radikálnej spoločenskej a ekonomickej transformácie a do delenia Československa.“

„Premiérovo sa premietal pred návštevou tisícov ľudí pod holým nebom v obrovskom bratislavskom amfiteátri tesne pred kľúčovými parlamentnými voľbami v júni 1992, ktoré rozdelili Československo. Premietanie tohto filmu, pri ktorom som mal česť v úvode prehovoriť, bolo výrazom snahy pri tejto mimoriadnej príležitosti prispieť k nájdeniu nejakého rozumného riešenia nášho rýchlo sa boriaceho štátoprávneho usporiadania. Teraz ale uvádzam svoje výpisky z čítania a ja som si v decembri 2005 poznamenal Jurajov nesmierne cenný výrok o emigrácii, resp. o tom, prečo on nikdy neemigrovali: „Keď odtiaľ zdrhnem a raz režim padne, nebudem mať morálne právo tu robiť filmy“.“

Klaus dodal, že to cítil presne tak ako Juraj Jakubisko. „Keby som emigroval, určite by som v posledných tridsiatich rokoch nemohol byť v politike. Chcel som ale urobiť niečo pozitívne pre túto krajinu, myslel som, že ako ekonóm, ale ono to bolo viac o politike…“ Konštatuje s odstupom času exprezident Klaus.

Jaroslav Zajac

Sme pod neustálym tlakom
Mnohým kruhom nevyhovuje existencia Hlavných správ
Podporte jediné väčšie nezávislé médium na Slovensku

č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662

PODPORUJEM nezávislé spravodajstvo

Zdroj