Profesor MUDr. Vladimír KRČMÉRY, DrSc., o nástrahách ukrytých vo vode a v teple.  Nedá sa v krátkom predstavení vymenovať všetky odbornosti, ktoré zdobia Dr. h. c. prof. MUDr. Vladimíra KRČMÉRYHO, DrSc., popredného slovenského medicínskeho vedca,  odborníka v oblasti tropickej medicíny, infektológie a onkológie. Aj keď sme náš rozhovor zamerali viac na nežnejšie pohlavie a slovenské kúpeľníctvo, ktoré našu vlasť zdobí vo svete, nemohli sme obísť ani súčasnú situáciu, spôsobenú svetovou pandémiou nového koronavírusu, keďže najnovšie má aj jeden z rozhodujúcich poradných postov vo vládnom  krízovom štábe, ktorý rozhoduje o krokoch a postupe proti tejto nebezpečnej chorobe. Napokon, ako všetky oblasti života u nás aj balneológiu  a kúpeľné areály – karanténne opatrenia a choroba, čo ich podmienila – citeľne postihla strata klientely…

 

  • Nie je tajomstvo, že hygiena je prvý predpoklad úspešného vzdorovania nákaze. Stále platí, že voda je život. Zo zákona musia hygienické podmienky dôsledne dodržiavať aj všetci prevádzkovatelia kúpeľov. Nad ich kvalitou práce bdejú regionálne úrady verejného zdravia.

no, už dávno som aj z tohto dôvodu nepočul, ani v nejakých odborných publikáciách nečítal, o nejakom výskyte zdravotných problémov, nebodaj vážnych ochorení vyplývajúcich z „vody“ v našich podmienkach.

  • Prísne hygienické normy eliminujú všetky riziká rôznych mikrobiálnych infekcií. Onedlho budú ľudí lákať aj vodné plochy a kúpaliská…

Riziko je z dôvodu kúpania v našich prírodných vodách vrátane slovenských kúpeľov veľmi nízke. K tomuto konštatovaniu prispieva najmä nízka prevalencia  (výskyt) ťažkých, vodou prenášaných ochorení v našich netropických podmienkach (napr. týfus, cholera sú u nás iba importované, resp. sporadické) a vysoké hygienické štandardy kladené na prevádzku prírodných kúpalísk a kúpeľov. Tiež k tomu prispieva dezinfekcia (chlorinácia, čiže úprava vody chlórom) vody využívanej na kúpaliskách, v kúpeľoch a prirodzená bioreztistencia mikroflóry voči patogénom prírodných vôd, ktoré obsahujú riasy, sinice a tzv. psychrofilné  baktérie (tie sú indikátorom všeobecnej kontaminácie vody, optimum rastu baktérií je pri 22 °C). Ich počet nám poskytuje informáciu o celkovom bakteriálnom znečistení vody, ich zvýšené počty tiež signalizujú prienik znečistenia z okolia alebo poruchy úpravy vody, alebo nedostatočnej dezinfekcie, ktoré pre človeka nie sú patogénne (choroboplodné), pričom bránia rozmnožovaniu baktérií patogénnych pre človeka.

  • Práve prírodné zloženie kúpeľnej (minerálnej vody) väčšiny prírodných vôd obsahuje také chemické zloženie, ktoré vytvára nevhodné podmienky na množenie ľudských patogénov?

Aj napriek tomu sa riziko infekcií pri rekreačnom kúpaní a kúpeľníctve u nás všeobecne veľmi preceňuje. Navyše, ak si ešte uvedomíme, že slovenské hygienické normy sú také prísne, že prakticky eliminujú riziko infekcií z vody. Veď riziko infekcií pri pití kontaminovanej vody, napríklad zo studne po povodni, alebo prameňa pri zatekaní, napríklad močovky,  je desať až stonásobne väčšie ako pri kúpaní, hoci aj v takto kontaminovanej vode.

  • Prečo je to tak?

Dôvodom je integrita našej kože a prirodzená odolnosť zažívacieho traktu –  v žalúdku sa nachádza kyselina chlorovodíková (HCl), ktorú poznáme aj pod názvom kyselina soľná, potom žlč a ďalšie tráviace šťavy, takže prienik patogénov, aj keby vo vode boli masívne prítomné, do tenkého čreva, resp. do krvi, je výnimočný. Preto sa všeobecne riziko infekcie u normálnych imunokompetentných jedincov (tí, ktorí majú vytvorený ochranný protilátkový systém) u nás preceňuje; reálne riziko je následkom kúpania skoro až minimálne.

V štátoch V4 bolo ročne hlásených iba niekoľko desiatok prípadov, pričom počet kúpacích dní predstavuje  sto miliónov „človekodní“ ročne. Takže naozaj ide len o  malé promile ochorení. Navyše, chcem zdôrazniť, že benefit z pohybu v takejto vode, resp. ich liečebný efekt ďaleko  presahuje možné, už spomínané riziká.

  • Kedy predsa len môže dôjsť k infekcii?

Ako som už spomenul, cez intaktnú kožu a sliznicu, pri normálnej sekrécii HCl, pri využívaní rekreačnej a kúpeľnej vody na kúpanie (nie na pitie alebo prípravu jedla, ako je to v trópoch bežné) je riziko mikrobiálnej infekcie skôr výnimočné. Za ostatné dva roky boli zaznamenané  len štyri menšie epidémie, a to len na výletných lodiach, ktoré boli zapríčinené pitím norovírusom nakazených ľadových nápojov v bare a lodnej reštaurácii, čiže vôbec nešlo o známe ,,chlipnutie“ si vody počas kúpania v lodnom bazéne. Analýza bazénovej vody na lodi totiž preukázala neprítomnosť norovírusu. Pri rekreačnom kúpaní, ako aj pri využití služieb kúpeľníctva, nebol u nás za ostatných päť rokov hlásený ani jeden prípad typickej infekcie aquagénneho pôvodu, ako napríklad salmonelózy, šigelózy, týfusu alebo cholery.

  • Ako sa správa telo človeka pri kúpaní v kontaminovanej, povedzme v splaškovej alebo zrážkovej vode?

 Registrujeme skôr pacientov s kožnými reakciami, ktoré však nie sú infekčného charakteru, ale zväčša alergického pôvodu (cerkáriová dermatitída – zápalové ochorenie kože) –  hyperreakcia na mŕtve ulity cerkárií  (larválne vývojové štádium motolíc) alebo na odumreté bunky rias, živé prvoky patogénne pre človeka, ktoré sa však cez kožu pre ich veľkosť nedostanú. Améby (meňavky, bežne sa nachádzajúce v pôde a vode) jednak v prírodnej vode rýchlo hynú vzhľadom na mikróbne a chemické zloženie vody, ako aj jej teplotu, keďže ľudské patogény potrebujú na množenie ideálne 35 – 45-stupňovú teplotu a, naopak, vírusy mínus päť a menej.

  • Napríklad sú situácie, v ktorých sa píše aj o nebezpečnom popŕhlení medúzami, pohryzení žralokmi, ťahaní chobotnicami, prípady, ktoré sú v subtrópoch zriedkavé…

Napríklad v roku 2015 bolo hlásených iba osem úmrtí po pohryzení žralokom, čo však aj napriek tomu bráni tisíckam psychicky labilných osôb (či už aj pacientov) vstúpiť trebárs aj do kúpeľného bazéna na Slovensku. Lebo čo keby tam cez vodovod prekĺzla jedovatá šťuka alebo elektrický úhor? Naozaj, nepreháňam… Preto v prevencii ochorení pri kontakte s prírodnou vodou alebo v kúpeľoch je časť pacientov vhodným objektom  pre psychológov, psychiatrov desaťkrát až stokrát častejšia ako pre mikrobiológov, infektológov či dermatológov.

  • Spomeniete nejakú zaujímavú skúsenosť?

Moji výskumní kolegovia z Malajzie, Austrálie a Indie mi poslali zaujímavý prípad. Pri púti Kumb Mela, keď za jednu noc vojde do vĺn rieky Gangy veľmi disciplinovane a organizovane  – slovo Mela v názve nemá nič spoločné s našou melou, aká napríklad býva na bratislavských  Zlatých pieskoch po skončení pracovného času – až dvadsaťpäť miliónov, áno, dobre počujete, hinduistických veriacich, ktorí sa poriadne okúpu, umyjú (nielen formálne, lebo si pritom umývajú aj dušu), aby zo seba zmyli vonkajšiu nečistotu na znak očisty vnútra. To však znamená, že väčšina sa nielen namočí a ovlaží, ale sa aj riadne umyje. Poznamenávam, že v roku 2017 nebol zaznamenaný ani jeden prípad cholery po Kumb Mela a že legionelóza, ktorá sa tam objavila počas rekreácie v hotelovom bazéniku, súvisela s tvorbou aerosólu počas prevádzky znečistenej jacuzii, nie však počas bežného  liečebného alebo rekreačného kúpania. Preto ju ani podrobnejšie neanalyzujem, našťastie je u nás v našich kúpeľoch priam výnimočná.

  • Iná je však situácia, ak sa kúpeme v trópoch?

Slováci čoraz častejšie cestujú do trópov nielen ako súčasť povedzme humanitárnych zborov, t. j. ako lekári a misionári. Nostalgicky spomínam, keď som pracoval ako lekár v rokoch 1999 – 2006 v Sudáne (Loki) s ďalšími tridsiatimi našimi lekármi a aj pri teplote štyridsaťpäť stupňov sa z nás nikto nikdy nešiel okúpať. Na našom konte bola z kúpania veľká nula. Vedeli sme až príliš dobre, čo by sme riskovali… Ak sa niekto v trópoch kúpe, tak väčšinou ide o dovolenkárov, ktorí sa kúpu doslova odušu.  Zažil som kúpajúcich, paradoxne, aj v žraločích vodách Mombasy a Zanzibaru. Zväčša vždy išlo o  relatívne mladých ľudí a medzi nimi bolo aj veľa vzdelaných ľudí, aj veľa Slovákov, ktorí išli do vody pri príležitosti nádherného obradu – sobáša, stojac na koralovej pláži počas západu slnka, keď sa vyrojí obrovské množstvo malarických komárov. Niektorí sa zasa pľačkali v plytkej vode polonahí a bosí práve v čase najväčšieho výskytu dermatotoxických medúz či plnej ostrých koralov, alebo šantili na bielom piesku kenského Malindi, plnom odhodených ihiel od intravenóznych narkomanov, brázdiacich krásne pláže po prílete povedzme z EÚ… 

  • Čo motivuje turistov na takéto „kaskadérske“ kúsky?

Do exotiky  prichádzajú nielen preto, aby sa v nej zosobášili, atraktívne odfotili, ale čo je teraz moderné a in – najmä u turistov z Čiech, zo Slovenska a z Maďarska –, aby praktizovali zvláštny obrad v plytkých litorálnych (pobrežných) vodách, ako ináč, len  pri východe alebo západe slnka, t. j. v čase, keď elektrické úhory, sépie, medúzy žraloky začínajú raňajkovať, priam s filmovou fantáziou splodili dieťatko. V takýchto prípadoch vyššie spomenuté hygienické opatrenia neplatia. Obaja budúci rodičia majú totiž veľkú „šancu“ sa infikovať až tak, ako keby navštívili najvykričanejšiu amsterdamskú uličku s kňažkami lásky… 

  • Má význam dať sa pred takouto cestou dať zaočkovať?

Očkovanie proti cholere, týfusu a žltačke každopádne pomáha významne znížiť riziko infekcie po náhodnej ingescii (prehltnutí) pri kúpaní s húfom krásnych kakaových afrických detí, ktoré síce odoženú krokodíly a hrochy, ale nezbavia vás rizika „získania“ tropických parazitov a črevných patogénov. Najmä naši turisti, myslím tým turistov z krajín V4, tvrdohlavo a neradi počúvajú rady domácich. Chýba im nielen pokora, ale veľmi často aj elementárna znalosť základov angličtiny. Čo im však skutočne nechýba, je až choré sebavedomie. Toho mávajú, ako sa vravieva, až na rozdávanie. A potom naň, žiaľ, aj veľmi často doplácajú…

  • Čo by ste radili tým, ktorí sa za slnkom a vodou predsa len vyberú?

Pri použití kúpacích topánok, odstránení trblietavých retiazok na členkoch, prsteňov na ruke, odstránení ligotavých lakov na nechtoch, najmä v rybárskych lovných revíroch prírodných jazier, je riziko sekundárnej infekcie po pohryzení dravcom (šťuka, zubáč, sumec, ostriež) minimálna. Chcel by som vystríhať a viesť k opatrnosti najmä pri kúpaní v trópoch, ktoré prináša viacero nebezpečných nástrah. Chcem ich priateľsky upozorniť, ba až varovať, aby pri kúpaní používali zdravý rozum, lebo počet ochorení začína stúpať.  Riziko zvyšuje navyše aj ďalší fakt, že naši turisti aj vzhľadom na dlhoročnú geografickú, politickú a jazykovú izoláciu až tak veľmi neoplývajú  vlastnosťami takými potrebnými v prevencii infekcie (pokora, poslušnosť, striedmosť, opatrnosť), ktoré my lekári, infektológovia, psychológovia budeme  vo vzorke turistov z krajín strednej Európy ešte niekoľko rokov (možno aj desaťročie) hľadať hoci aj najlepším  mikroskopom s omnoho menším úspechom ako úspechom mikroskopického nálezu patogénnych mikróbov v našich rekreačných vodách.

Zhovárala sa Eva SISKOVÁ – Foto: internet

Zdroj