Bukurešť 11. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Vadim Ghirda)

V Rumunsku sa dnes konajú parlamentné voľby, ktorých najpálčivejšími témami sa stali korupcia, boj proti nej a jej prepojenie s politikou

Ilustračné fotoIlustračné foto

Zoskupenie Initiativa Romania zriadilo napríklad internetovú stránku, na ktorej si záujemcovia nájdu informácie o prípadných podozreniach či obvineniach z korupcie, ale aj o stretoch záujmov či postojoch k právnemu štátu týkajúcich sa ktoréhokoľvek z kandidátov uchádzajúcich sa o priazeň voličov. Takmer polovica z celkove 746 kandidátov (352) sa podľa týchto informácií nejaví ako úplne čistá.

Najvyšší rumunský predstaviteľ Klaus Iohannis urobil začiatkom decembra demonštratívne gesto, keď na vojenskú prehliadku pri príležitosti štátneho sviatku nepozval politikov, ktorí majú problémy s justíciou – vrátane lídra sociálnych demokratov Livia Dragneu. Na pozvanie pre svojho predchodcu vo funkcii Traiana Basesca, ktorý je tiež v podozrení z korupcie, však nezabudol.

Premiér Dacian Ciološ sa domnieva, že dnešné voľby by mali ukázať, či je boj proti korupcii úspešný. Niekdajší eurokomisár-nestraník tvrdí, že garantmi toho sú stredopravé politické subjekty Národná liberálna strana (PNL) a Zväz záchrany Rumunska (USR), ktoré mu v prípade volebného úspechu ponúkli kreslo predsedu vlády.

Technokrat Ciološ prevzal premiérsky post pred rokom po masových protestoch voči svojmu predchodcovi Victorovi Pontovi.

Výsledok parlamentných volieb v Rumunsku je však úplne otvorený, a to isté možno povedať i o tom, či súčasný premiér zostane vo funkcii aj po týchto voľbách.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú volebné víťazstvo Sociálnodemokratickej strany (PSD) so ziskom 40 percent hlasov, aj keď vlastne išla do volieb bez jasného volebného lídra.

Obe strany, ktoré by chceli ponechať v kresle premiéra Ciološa -PNL i USR – by mali podľa prieskumov získať dovedna menej než 40 percent hlasov, čo by však mohol zmeniť dynamický USR, existujúci iba pol roka.

Výsledky ostatného štvrtkového prieskumu verejnej mienky inštitútu IRES, o ktorých informoval spravodajský kanál Digi TV, naznačili, že popri sociálnych demokratoch z PSD a národných liberáloch z PNL by sa cez hranicu zvoliteľnosti mohli dostať ešte štyri subjekty.

Podľa rovnakého zdroja by PSD mohla získať až 44 percent hlasov a PNL na druhom mieste 23 hlasov.

Prieskum však predpovedá pre tri rumunské strany a Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku (UDMR) iba zisky tesne nad hranicou zvoliteľnosti, čo by mohlo spochybniť aj pred voľbami kolujúcu tézu o tom, že sa význam menších strán pri tesnej parlamentnej matematike po týchto voľbách zvýši.

Oprávnení voliči rozhodnú dnes o personálnom zložení viac ako 300-člennej Poslaneckej snemovne (pričom 18 mandátov je tu rezervovaných pre zástupcov etnických menšín a štyri pre Rumunov spoza hraníc), ako aj 136-členného Senátu, v ktorom budú mať Rumuni spoza hraníc dvojčlenné zastúpenie.
Pre politické strany je hranicou zvoliteľnosti päťpercentný zisk hlasov, pre koalície zisk vo výške 8-10 percent.

V Rumunsku platí pomerný volebný systém a voličom sa tentoraz vôbec po prvý raz naskytne možnosť hlasovať písomne poštovou cestou.