Bratislava 6. apríla 2018 (HSP/Foto: TASR-Dano Veselský)

Drvivá menšina pracovníkov RTVS sa snaží väčšinu umlčať. Mnohí sa boja nie vedenia, ale agresívnej revolučnej úderky

Na snímke generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník počas zasadnutia Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v Bratislave 18. januára 2018

Politický analytik Eduard Chmelár hodnotí otvorený list 58 pracovníkov RTVS (z celkového počtu 1100) divákom ako lživý a hrubo manipulujúci. Podľa neho v RTVS skutočne dochádza k prenasledovaniu, avšak na opačnej strane. “Mnohí dlhoroční profesionáli výzvu nepodpísali a následne sa k slovu takmer ani nedostali. Mnohí redaktori sa skutočne boja, nie však vedenia ale agresívnej revolučnej úderky, ktorá chce zasahovať do politiky a vyhráža sa tým, ktorí sa nechcú pridať na ich stranu. V redakcii je dlhodobo dusno, nie však z príčin, ktoré opísali zbúrenci. Ľudia, ktorí tu pracujú dvadsať rokov či viac, i povedali, že nikdy nebola v RTVS taká zlá atmosféra ako dnes, keď tam panuje anarchia mladých, čím viac nevzdelaných, tým viac sebavedomých redaktorov neprístupných akýmkoľvek pravidlám verejnoprávnej žurnalistiky.”
Chmelár vzbúrencov pomenúva ako “skupinu okolo Zuzany Kovačič Hanzelovej”, ktorá “najlepšie vie, ako sa to má robiť, nepotrebujú žiadne rady a požiadavku na väčšiu objektivitu príspevkov berú ako šikanu a snahy o vyváženosť chápu ako cenzúru”.
Táto skupina sa prvýkrát vzbúrila po tom, čo zo strany podľa mnohých fundovaného šéfa spravodajstva Vahrama Chuguryana vzišla požiadavka zložiť z oblečenia počas prenosu v TV odznaky s logom #AllForJan. Vahram Chuguryan na takúto odpoveď zareagoval so znepokojením a obavami, že niektorí redaktori sa snažia viac o politikárčenie než o poctivú novinárčinu.
Následne rady RTVS opustila redaktorka Oľga Baková. Podľa vyjadrení šéfky rozhlasového spravodajstva v RTVS Petry Stano Maťašovskej v rozhovore pre aktuality.sk sa v RTVS k 28. februáru v rámci organizačných zmien zrušilo celkovo 10 pozícií šéfeditorov v rámci celého spravodajstva. Tieto pozície boli umelo vytvorené, nakoľko títo šéfovia žiadnym editorom nešéfovali. Jednou takouto “šéfkou” bola aj samotná Oľga Baková. Za povšimnutie ďalej stojí fakt, že deväť “šéfov” súhlasilo so zmenou a prijali svoj nový status. Oľga Baková to však odmietla z dôvodov, že to utrpí nielen na jej mesačnej mzde, ale pracovne “klesne” na nižšiu úroveň a zaradila by sa tým k radovým redaktorom. Podľa Stano Maťašovskej bývalá umelá pozícia šéfeditorky jednoducho zabezpečovala Bakovej určitý nadštandardný status.
Verejné vyjadrenie Chuguryana a odchod Bakovej boli pre mladých revolucionárov v RTVS spúšťačom pre otvorený list, ktorý adresovali samotným divákom, aby sa posťažovali. Sťažujú sa, že pracujú v nepriateľskej atmosfére a pritom samotná Baková priznala, že dôvodom na jej odchod nebol jej politický postoj.
Chmelár však upozorňuje na skutočnosť, že si bývalí šéfovia RTVS a spravodajstva – Václav Mika a Lukáš Diko – priviedli do spravodajstva svojich ľudí “väčšinou bez akýchkoľvek skúseností z verejnoprávnej žurnalistiky a postavili celú robotu len na nich.” Pripomína, že bývalí šéfovia RTVS taktiež vyhadzovali ľudí a nikto vtedy neprotestoval. Richard Rybníček mal vyhodiť až 900 ľudí a Václav Mika mnohých ďalších. “Zaznamenali ste vtedy nejaké rozhorčené protesty médií a titulky, že Mika robí čistky? Nejaké otvorené listy? Isteže nie. Zato mladá redaktorka Zuzana Hanzelová preukázala pred dvoma rokmi vrchol neúcty k dlhoročným kolegom z verejnoprávnej televízie, keď v rozhovore pre medialne.trend.sk povedala: „Príchodom Lukáša Dika sa to vyčistilo od ľudí, ktorí buď novinárčinu nechceli, alebo vôbec nevedeli robiť.“ Tieto drzé namyslené slová bez štipky pokory k práci ľudí, ktorí dosiahli neporovnateľne viac ako ona, hovoria samé za seba.”
Podľa analytika možno Rezníkovmu vedeniu vyčítať len jediné – že anarchiu nechali zájsť až tak ďaleko a poriadok začali robiť až po 8 mesiacoch od nástupu do funkcie. Domnieva sa, že vzbura 58 zamestnancov spočíva v snahe spolitizovať organizačné zmeny v redakcii a že pravdepodobne sa na ich obranu postavia politické strany alebo námestia a celý spor vyhrotia ešte viac. Ďalšou vecou je skutočnosť, že sebavedomí redaktori nechcú dávať vo vysielaní priestor aj iným názorom, čo aj sami uvádzajú vo svojom liste: odmietajú odporúčania vedenia, aby ich reportáže vyvažovali aj iné osoby. Oni to nazývajú “umelým vyvažovaním”.
Svoj komentár Chmelár končí vyhlásením, že títo ľudia nám vyhlásili informačnú vojnu: “Budú klamať, zavádzať, blokovať informácie, zastrašovať, škandalizovať a špiniť všetkých, ktorí nezdieľajú ich zvrátený pohľad na svet. Zmierenie už podľa mňa nie je možné, oni dialóg nechcú.”
Príspevok V RTVS panuje anarchia mladých pracovníkov. Čím menej sú vzdelaní, tým viac sú sebavedomí zobrazený najskôr Hlavné správy.