Hannover 7. apríla 2017 (HSP/Foto: TASR/AP-Michael Sohn)

Dve knihy vydané na jar tohto roku naznačujú, že Nemci sú stále hladní po odpovedi na to, čo sa presne stalo a čo viedlo kancelárku Angelu Merkelovú k otvoreniu hraníc pre migrantov pred vyše rokom a pol

Na snímke Angela Merkelová

Kniha od Robina Alexandra “Die Getriebenen” ladená ako politický thriller, ktorá rekonštruuje zákulisné dohody a pohnútky vedúce k rozhodnutiu otvoriť hranice, získala za menej ako mesiac predaj okolo 120 000 kusov a obsadila tak prvú priečku medzi bestsellermi.

Podobne sa môže umiestniť aj 175- stranový román od Konstantina Richtera “Die Kanzlerin: Eine Fiktion”, ktorý sa snaží predstaviť, čo sa mohlo odohrávať v kancelárkinej mysli v tých chvíľach. Zámerom nebolo kancelárku ani ospravedlňovať a ani odsudzovať, ale vniesť myšlienku, že utečenecká kríza zásadne zmenila vzťah medzi ňou a nemeckým ľudom.

Kým prvá kniha hovorí o tom, že len podpis stačil na to, aby sa uzavreli hranice, ale na poslednú chvíľu “v rozhodujúcich hodinách sa nikto nenašiel, kto by prevzal zodpovednosť za uzatvorenie hraníc” (viac o tom pozri v tomto článku), Richterov román má viac existenciálny prístup.

Knižná postava kancelárky je unavená zo svojho obvyklého prístupu “pokus-omyl” v politike a ťaží ju bremeno funkcie. Utečenecká kríza sa stáva projektom jej emočného sebaobjavovania. Po návšteve utečencov v Heidenau mení svoj postoj k nim a “začína s nimi spolucítiť”.

“Vo svojej knihe som sa snažil vykresliť utečeneckú krízu ako okamih, ktorý mohol byť určujúcim momentom Merkelovej kariéry, ale nakoniec nebola,” hovorí Richter. “Merkelová cítila potrebu dať nový prístup k politike – viac statočnej a viac proaktívnej – ale nefungovalo to. A nakoniec nebola múdrejšia ako na začiatku, len menej populárna. Je v tom určitá tragikomédia.”

Už pred jeho oficiálnym vydaním sa očakáva veľký záujem a pochvalná kritika. Ako píšu noviny Hannoversche Allgemeine, román “môže formovať pohľad na Merkelovú do budúcna rovnakým spôsobom, ako ˝Domček z karát˝ na dobu Margaret Thatcherovej a ˝Základné farby˝ na dobu Billa Clintona”.