V najväčších mestách USA už vyše polovica ľudí nerozpráva doma anglicky, ale prisťahovaleckým jazykom

Washington 20. septembra 2018 (HSP/Foto: TASR/AP- NASA, Bill Ingalls)
 
Americká heterogénna spoločnosť sa za posledné tri desaťročia nestala homogénnejšou a už viacej ľudí rozpráva v domácom prostredí vo svojom rodnom jazyku 

Ilustračné foto

Centrum pre imigračné štúdie (CIS) po preskúmaní čerstvo zverejnených štatistických údajov zistilo, že takmer 67 miliónov ľudí z celkového počtu 325 miliónov žijúcich v USA hovorí doma v cudzom jazyku a takmer polovica obyvateľov v piatich najväčších mestách nerozpráva anglicky so svojimi rodinami.
Kým údaje z roku 1980 ukazujú, že len 11% ľudí žijúcich v USA nehovorilo anglicky so svojimi príbuznými, do roku 2017 tento počet vzrástol na 21,8%, čo súvisí s mierou prisťahovalectva v tomto období.
Výrazne sa to prejavuje v piatich väčších amerických mestách, kde v súčasnosti 48% obyvateľov hovorí doma v materinskom jazyku. V Los Angeles je to až 59%, v New Yorku a v Houstone 49%, vo Phoenixe tento počet predstavuje 38% a vo veternom Chicagu sa 36% nedokázalo jazykovo zintegrovať s angloamerickou kultúrou.
Podobný jav s dominanciou zahraničnej reči badať aj v najmenej 85 mestách a oblastiach, kde viac ako polovica obyvateľstva nekomunikuje vo svojej domácnosti v angličtine. Patria sem komunity s nadmerným prisťahovalectvom, ako je napríklad Hialeah na Floride, kde 95% obyvateľov z 220-tisíc nedokázalo hovoriť po anglicky, Laredo v štáte Texas, kde 92% z 250-tisíc nepoužívalo angličtinu, alebo východná časť Los Angeles s 90%.
Naproti tomu však vo vidieckych oblastiach žije mimo mestskej aglomerácie také obyvateľstvo, ktoré len v 8% hovorí doma inak ako po anglicky.
Čo sa týka školopovinných detí vo veku 5 až 17 rokov navštevujúcich štátne školy, štvrtina rozpráva doma jazykom iným ako angličtina. V Kalifornii je to až 44% a zhruba tretina v Texase, Nevade, New Jersey, New Yorku a na Floride. Pritom až 85% týchto detí sa už narodilo v USA. Spomedzi starších ako 18 rokov a narodených v USA rozpráva doma cudzou rečou asi tretina.
Z tých všetkých, ktorí doma rozprávajú neúradnou angličtinou, ju nevedia správne používať asi 40%.
Nie je žiadnym prekvapením, že v latino-dominantných komunitách po celých Spojených štátoch hovorí približne 40 miliónov ľudí po španielsky, za nimi nasleduje čínština s asi 3,5 miliónmi obyvateľov. Okolo 1,7 milióna Filipíncov hovorí jazykom Tagalog a okolo 1,5 milióna po vietnamsky. Za nimi je arabčina a francúzština s 1,2 miliónmi hovoriacich a kórejčina s 1,1 miliónmi.
V roku 2017 rozprávalo v domácom prostredí nie po anglicky najviac obyvateľov v Kalifornii (44%), v Texase (36%), v Novom Mexiku (33%), v New Jersey (32%), ďalej v štátoch New York, Nevada (oba 31%), Florida (30%), Arizona (27%), Havaj (26%) a Massachusetts (24%). Najväčší nárast oproti roku 2010 zaznamenali štáty Wyoming (o 33%), Severná Dakota (o 30%), Utah (o 25%), Delaware (o 24%), Nevada (o 22%), Maryland, Nebraska, Kentucky, Florida (všetky o 21%) a Minnesota (o 19%).
Washington Examiner s údajmi od Migration Policy Institute o neanglickom obyvateľstve v USA vyšiel už v júli. Počet amerických občanov, ktorí sa narodili v zahraničí, vyčíslil na najvyššiu úroveň, a to na 44 miliónov, čiže 13,5 % celkovej populácie.
V správe sa tiež uvádza, že v roku 2014 sa podľa odhadov spoločnosti Pew Research Center priemerne narodilo 84,2 detí jednej tisícke imigrantských žien vo veku 15 až 44 rokov, kým tisícke žien narodených v USA sa narodilo len 58,3 detí.
Ďalším pozoruhodným údajom bolo, že imigranti sú vysoko zastúpení medzi všetkými pracovníkmi s nízkou kvalifikáciou (hlavne na Floride a v Nevade) a pravdepodobne im chýba základné zdravotné poistenie.
 
Príspevok V najväčších mestách USA už vyše polovica ľudí nerozpráva doma anglicky, ale prisťahovaleckým jazykom zobrazený najskôr Hlavné správy.

ZDROJ >>

Komentujte :)