Krakov/Košice 24. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Alessandra Tarantino)

Prinášame Vám rozhovor  s rehoľnou sestrou Blankou z kláštora Kongregácie Matky Božieho Milosrdenctva v Krakove

O svojom detstve na východnom Slovensku, živote v Poľsku, prežívaní Vianoc v kláštore, viere, zasvätenom živote, ale aj o tom, čo ju po príchode do Poľska prekvapilo porozprávala pre TASR rehoľná sestra Blanka z kláštora Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva v Krakove.

Ilustračné fotoIlustračné foto

Ako ste sa dostali do Poľska a čo vás viedlo k tomu, že ste sa sem rozhodli prísť žiť?

Keď som sa chcela stať rehoľnou sestrou, tak som nemala iné východisko, ako vstúpiť do kláštora v Poľsku, pretože vtedy naša kongregácia ešte nepôsobila na Slovensku. Prvýkrát som sem prišla v roku 2005. Žila som tu tri roky a potom som odišla do Českej republiky. Po siedmich rokoch som sa sem do Poľska pred dvoma rokmi vrátila.

Blížia sa sviatky Narodenia Ježiša Krista. Ako ich prežívate v Poľsku?

Budú to moje teraz piate Vianoce v Poľsku. V podstate Vianoce sa tu prežívajú skoro rovnako, ako u nás na Slovensku. Možno taký jeden rozdiel, ktorý tu vnímam a vidím je jeden taký zvyk, ktorí tu Poliaci majú, a to je lámanie oblátky. Je to taký, možno povedať obrad, ktorý sa vykonáva na Štedrý večer pri štedrej večeri, kedy každý má svoju oblátku, prichádza k druhému človeku a navzájom si ju lámu. Každý si vezme kúsok oblátky od druhého človeka a ponúkne mu kúsok zo svojej. Je to taký symbol jednoty, solidarity a lásky s tým druhým človekom. Tento zvyk sa mi veľmi páči.

Svoj život ste zasvätili Bohu. Na slávenie Vianoc sa možno pozeráte ináč, duchovnejšie. Ako prežívate tieto sviatky v cudzine?

Na začiatku, keď som tu prvýkrát prežívala Vianoce, to bol pre mňa jeden veľký šok. Šok nie kvôli tomu, že to bola cudzina. Možno aj to určite, ten jazyk, koledy, ktoré majú inú melódiu, hudbu a slová, ale bol to šok, lebo doma som žila som vo štvorčlennej rodine a keď som vstúpila do kongregácie, tak odrazu to bola komunita, ktorá mala približne 40 až 50 sestier. Bol to veľký rozdiel, sláviť sviatky v rodine a v takej veľkej rehoľnej rodine.

Život v kláštore má svoje pravidlá. Tie sa určite týkajú i vianočných sviatkov. Ako ich prežívate?

Štedrý večer prežívame v tichu a mlčaní. Je to pravidlo našej rehole. Prežívame ho mlčaním preto, lebo v tichu a samote, kedy k nám nedoliehajú zvuky a obrazy z vonku, ktoré sú často zbytočné, vtedy k nám prehovára Boh a naše vnútro. Vtedy prehovárajú naše myšlienky, to, čím žijeme a to, čím máme naše srdce naplnené. Je to naša regula – pravidlo a ja som zaň veľmi vďačná. Rovnako aj cez advent, keď sa pripravujeme na Vianoce aj po tej duchovnej stránke tak, že premýšľame, meditujeme o tom, že budú Vianoce, príde Pán Ježiš, tak v tom tichu tie myšlienky začínajú v nás ožívať a premieňať naše vnútro. Štedrý deň prežívame v tichu, ale samozrejme, že každá sestra má svoju prácu. Prácu si rozdelíme už dopredu, aby sme sa potom nemuseli zbytočne medzi sebou rozprávať. Niektoré sestričky pracujú v kostole, chráme, pripravujú oltár, menia plachty fialovej adventnej farby, farby čakania, na farbu bielu, zlatú, čo je farba kráľovská. Iné sestričky zas pracujú v kuchyni, kde varia a pečú. Ďalšie zase pripravujú štedrovečerný stôl. Každý má svoju prácu, sú to bežné činnosti, ktoré sú aj v rodine. Približne o 18.00 h máme štedrovečernú večeru, ktorá sa začína tým, že sestra prečíta fragment z Evanjelia, kde sa píše o tom, že Ježiš sa stáva človekom. Potom nám sestra predstavená zavinšuje, prečíta posolstvo našej generálnej matky, no a potom je klasická večera, jedlo a rozhovory. Všetko je to v príjemnej, sviatočnej atmosfére vianočnej. Na konci večere sa zhasnú svetlá a iba pri blikotajúcich sviečkach, ktoré sú položené na stole spievame vianočné koledy. Spievame nielen poľské koledy, ale aj zahraničné, pretože tu v Krakove nežijú iba poľské sestry, ale máme tu aj sestričky zo Slovenska, Bieloruska, Írska, Brazílie, Filipín, takže spievame aj ich koledy. Potom ideme k vianočnému stromčeku, kde si rozdeľujeme darčeky. Spievame tiež slovenské koledy. Tu v Krakove je nás šesť slovenských sestier. Máme takú tradíciu, že na Štedrý deň, alebo potom počas vianočných sviatkov sa stretávame iba my Slovenky a prinesieme si nejaké jedlo, slovenské sladkosti, jeme oblátky s medom, rozprávame sa, zaspievame si naše slovenské koledy ešte raz a nemôže chýbať ani tradičná slovenská vianočná rozprávka. Takže je taká naša milá slovenská tradícia.

Čo pre vás znamená sviatok Božieho narodenia?

Sviatok Božieho narodenia, čiže Vianoce sú pre mňa jednoznačne najkrajšími sviatkami v roku, pretože majú svoje čaro, krásu, svoju hĺbku a sú pre mňa sviatkami spomienok. Spomienok na to, ako som prežívala Vianoce doma, alebo zimné prázdniny s mojou sestrou v Giraltovciach, kde žili moje babky. Sú to sviatky vďačnosti, spomienky a modlitby za živých a mŕtvych a tiež i reflexie nad mojim životom, povolaním a duchovnými a ľudskými hodnotami.

Ako prežívajú Poliaci vianočné obdobie?

Myslím si, že je to skoro rovnaké ako u nás. Aj tu, aj u nás ešte slávime advent – štvortýždňové obdobie pred Vianocami, počas ktorého pristupujeme ku sviatosti zmierenia. Myslím si, že je to tu aj u nás ešte stále zaužívaná náboženská tradícia. Je to podľa mňa veľmi dôležité, pretože si treba uvedomiť, že my túžime po tom, aby sme Vianoce prežívali v láske, v jednote a to sa inak nedá ako cez zmierenie, aby sme si predtým odpustili, zmierili sa medzi sebou, so samým sebou, s Pánom Bohom, bez toho sa to nedá. K tomu slúži vlastne ten advent. Poliaci, ako aj Slováci prežívame Vianoce ešte dosť duchovne. Ako som spomínala, bola som v Česku. Aj tam som prežívala Vianoce, ale musím povedať, že tam neboli až tak preplnené kostoly. Ľudia veľmi nepristupovali k sviatosti zmierenia, svätej spovede. Myslím si, že na Slovensku, aj v Poľsku sa ľudia zatiaľ nezastavujú iba na povrchu pri darčekoch a stromčekoch, peknej vianočnej atmosfére, ale idú do hĺbky, zamýšľajú sa nad tým, že Ježiš prichádza na svet, že sa rodí z človeka – Panny Márie. Ľudia ešte premýšľajú, že prečo, čo ho k tomu motivovalo, veď to nie je bežné, že Pán Boh prichádza k nám do sveta, ktorý je zranený hriechom a on, ktorý žiari, rozsvecuje naše temnoty každodennosti.

Čo by ste zaželali Slovákom pri príležitosti vianočných sviatkov a do nového roka?

Zaželala by som Slovákom a nielen Slovákom, ale každému človeku na našej zemi, aby sa cez tieto Vianoce nechal osloviť a preniknúť milosrdenstvom, ktoré sa rodí, žiari a otepľuje svojou láskou naše vzťahy, náš svet, ktorý je niekedy chladný na lásku, odpustenie a pokoj.