Matice slovanských národov sa na štvrtom kongrese vyslovili za užšiu spoluprácu. Na zintenzívnení spolupráce a dialógu v duchu matičných, kresťanských a tradičných hodnôt sa na štvrtom Kongrese Matíc a inštitúcií slovanských národov 4. až 7. júna v Martine zhodli zahraničné delegácie slovanských Matíc a inštitúcií. Zvlášť zdôraznili cyrilo-metodské dedičstvo, ktoré spája slovanské národy po kultúrnej i duchovnej stránke. „V súčasnosti je Matica slovenská zo všetkých slovanských Matíc najväčšia a má aj najsilnejšie postavenie. S ostatnými Maticami však máme podobnú činnosť, podobným spôsobom rozvíjame kultúru a vedu a približne rovnako sme vplývali aj na štátnosť vo vlastných krajinách. Preto chceme vytvoriť stály informačný orgán, aby sme sa vzájomne informovali o vedeckých a kultúrnych aktivitách. Výsledkom tohto kongresu bude aj publikácia s príspevkami,“ uviedol predseda Matice slovenskej Marián Gešper. Najmä mladí vedeckí pracovníci zo zúčastnených Matíc a inštitúcií budú mať možnosť bádania na pôde matičných vedeckých pracovísk, najmä Archívu MS.

BOHATÁ MINULOSŤ

Účastníci kongresu pripomenuli, že slovanské národy majú bohatú históriu, kultúru i tradície, na ktoré môžu nadviazať pri výchove a vzdelávaní detí a mládeže vo svojich krajinách. Zvláštny dôraz kládli na cyrilo-metodské kresťanské dedičstvo. Zaujímavý a cenný dar pre našu ustanovizeň odovzdal riaditeľ Fondu História vlasti Konstantin Mogilevskij vo forme kópií historických dokumentov o oslobodzovaní územia Slovenska od nacizmu z vojenských archívov Ministerstva obrany Ruskej federácie.

Geograficky najbližšou Maticou k slovenskej bola Matica sliezska. Jej zástupkyňa Anna Konderlová povedala: „Matica sliezska funguje už viac ako stoštyridsať rokov, no v súčasnosti skôr prežívame, pretože Matica zažila rôzne vzlety a pády a niekoľkokrát bola rozpustená. Trošičku závidíme vám na Slovensku, pretože máte i priazeň vlády. Napriek tomu robíme rôzne aktivity, venujeme sa histórii, bádateľskej a múzejnej činnosti. Teraz je však pre nás hlavná práca s mládežou.“

VYSTÚPENIA KRAJANOV

Na kongrese vystúpili aj krajania z Matice slovenskej v Srbsku, Matice slovenskej na Zakarpatsku a Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, ktorí upozornili najmä na silnejúci trend asimilácie slovenských komunít v zahraničí. Predseda Matice slovenskej na Zakarpatsku Jozef Hajniš vysvetlil: „Situácia na Ukrajine nie je priaznivá, ale usilujeme sa využívať zahraničné projekty a pomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. S Maticou slovenskou spolupracujeme už veľmi dávno, minulý rok sme oslávili dvadsiate piate výročie našej činnosti. Spolupracujeme veľmi efektívne, napríklad vo forme detských a mládežníckych táborov, výmeny súborov, vedecko-výskumnej činnosti a rôznych spoločných aktivít na území Slovenska aj Ukrajiny. Považujem túto spoluprácu za veľmi účinnú a obojstranne prospešnú.“ Na Ukrajine žije podľa oficiálnej štatistiky menej ako osemtisíc Slovákov, no odhady hovoria o pätnástich až sedemnástich tisícoch. Zakarpatská Matica má pritom vyše  štyritisíc členov a jedenásť miestnych odborov. Rovnako ako Matica slovenská v Srbsku a Matica slovenská v Chorvátsku sa venuje v prvom rade kultúrno-osvetovej činnosti a tradíciám Slovákov žijúcich v týchto regiónoch.

KONGRESOVÉ POZDRAVY

Zahraničné delegácie zo Srbska, Slovinska, z  Bulharska, Čiernej Hory, Českej republiky, Nemecka, Ukrajiny, Ruska a Rumunska privítal na slávnostnom otvorení kongresu v Turčianskej galérii aj honorárny konzul Srbskej republiky na Slovensku Mojmír Vrlík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo, generálny biskup Evanjelickej cirkvi a. v. Ivan Eľko, rektor Technickej univerzity v Košiciach Stanislav Kmeť a ďalší hostia. Za mesto Martin sa prihovorila prednostka Katarína Tomášová.

Prvý a druhý kongres Matíc sa uskutočnil v Martine v rokoch 2007 a 2013, o rok neskôr sa tretí preniesol do slovinskej Ľubľany. Štvrtý sa vrátil na Slovensko, pričom novinkou oproti predchádzajúcim kongresom bolo pozvanie iných inštitúcií a organizácií, ktoré sa zaoberajú slovanskou kultúrou, vedou a vzájomnosťou. Svoju činnosť predstavili odborníci z Bulharskej akadémie vied, Ruskej akadémie vied či Permskej univerzity.

Text a foto: Veronika MATUŠKOVÁ, Ján SEMAN

Zdroj