Peking 27. februára 2018 (HSP/Global Times/Foto:TASR/AP-Ng Han Guan)

Portál Global Times vysvetľuje dôvody, pre ktoré Čína uvažuje o zmenách čínskej ústavy.
Na snímke čínsky prezident Si Ťin-pching

Návrh zahŕňa doplnenie myšlienky čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga o socializme s čínskymi znakmi, charakterizujúci novú éru ústavy a odstránenie limitu maximálne dve funkčné obdobia pre prezidenta a viceprezidenta krajiny.

„Odstránenie ústavného obmedzenia, ktorým bolo obmedzené zvolenie prezidenta na dva termíny je významným rozhodnutím Komunistickej strany Číny v novej ére socializmu s čínskymi znakmi“ povedal Su Wei, profesor  na straníckej škole Komunistickej strany Číny pre Global Times v nedeľu.
„Najmä v období rokov 2020 až 2035, ktoré bude pre Čínu kľúčové z hľadiska realizácie modernizácie, potrebujú Čína a jej Komunistická strany stabilné, silné a konzistentné vedenie, ktoré bude slúžiť dôležitým národným záujmom,“ povedal Su Wei.
V dvojfázovom rozvojovom pláne Číny, ktorý vypracoval prezident, je etapa rokov 2020-2035 označená ako prvá „v ktorej je jasné, že socialistická modernizácia je v základe už zrealizovaná“. Druhá etapa od roku 2035 do polovice 21. storočia, „v ktorej sa bude Čína rozvíjať do veľkej modernej, prosperujúcej, kultúrne vyspelej a harmonickej krajiny“ bude nasledovať.
„Rozhodnutie bolo prijaté po dôkladnom zvážení súčasnosti a budúceho vývoja Číny, a je v súlade s čínskymi politickými vlastnosťami a cieľmi“, vyhlásil čínsky odborník, ktorý si želá ostať v anonymite, v nedeľu pre Global Times.
S objednávkou dosiahnuť ambiciózny cieľ od roku 2020 do polovice 21. Storočia potrebuje Čína centralizované vedenie inak možná decentralizácia úradnej moci bude mať negatívny dopad na dosiahnutie tejto méty.
„Žiadna organizácia ani jednotlivec nemajú právomoc prekročiť ústavu alebo zákon“, uviedol Si Ťin-pching ako predsedajúci študijnej skupine politbyra Komunistickej strany Číny, oznámila agentúra Xinhua.
Návrh na zmenu ústavy si vyžaduje schválenie Národným ľudovým kongresom, ktoré sa má uskutočniť v marci. Ústredný výbor Komunistickej strany Číny navrhuje preto zriadiť dozornú komisiu ako nový štátny orgán a včleniť ju do ústavy.
Podľa návrhu budú dozorné orgány uvedené do zoznamu spoločne s administratívnymi orgánmi, justičnými orgánmi a prokuratúrou, ktoré sú všetky vytvorené parlamentom, a sú mu zároveň podriadené.
Dozorné komisie ako dozorný orgán štátu budú podľa dokumentu tvoriť národné a miestne komisie. Čína vytvorí dozorné komisie v každom kraji, meste a provincii až po posledný, zostávajúci kraj.
Nové národné dozorné komisie zahŕňajú súčasné orgány pre dohľad a kontrolu korupcie a majú tri hlavné povinnosti: dohľad, vyšetrovanie a trest.
Guo Yong, riaditeľ Centra pre boj s korupciu a dozor na univerzite Tsinghua uviedol, že „reforma krajiny, čiže dozorné komisie majú viacnásobný význam. Posilňujú vedenie strany v oblasti boja proti korupcii a vzťahujú sa na každého, kto vykonáva verejnú moc, nielen na členov strany“.
Národná dozorná komisia bude kontrolovať a dohliadať na miestne komisie a zodpovedať sa Národnému ľudovému kongresu a jeho stálemu výboru.
„Dozorné komisie budú nezávisle uplatňovať svoje právomoci a nebudú podliehať akémukoľvek správnemu, verejnému orgánu ani žiadnemu jednotlivcovi“ hovorí návrh.