Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Bratislava 15. februára (TASR) – Priemerný Európan má aktuálne nasporených takmer 69.900 eur, zatiaľ čo Slovák stále len zhruba 13.300 eur. Z údajov VÚB banky vyplýva, že výška osobných finančných aktív na obyvateľa vzrástla počas posledných dvoch rokov v eurozóne v priemere o 3,8 %, zatiaľ čo na Slovensku až o 9,8 %. Na fakte, že Slováci sa nachádzajú v eurozóne na chvoste rebríčka, sa však ani napriek tomu nič nezmenilo. Za Slovenskom sa umiestnili už len Poliaci, Bulhari a Rumuni.

„Rozdiel medzi nami a krajinou v rebríčku hneď pred Slovenskom – Litvou, sa dokonca ešte zväčšil, a to o viac ako tisíc eur. Celkovo, pobaltské krajiny, ktoré sa nachádzajú v rebríčku pred nami, zaznamenali percentuálne najväčšie prírastky, absolútne rádovo o 2000 až 3000 eur. Rast úspor zaznamenali takmer všetky krajiny eurozóny s výnimkou Cypru, Holandska a Talianska. Prvé dve menované krajiny zaznamenali pokles, Taliansko len stagnáciu,“ hovorí hlavný analytik banky Zdenko Štefanides.

Finančné aktíva Slovákov stále zaostávajú za európskym štandardom. Dosahujú zhruba 19 % z priemeru eurozóny a iba 58 % z českej úrovne, pričom ešte v roku 2016 to bolo 61 %. V porovnaní s inými krajinami EÚ majú Slováci päťkrát menej úspor ako Nemci, osemkrát menej ako Briti či dokonca takmer dvanásťkrát menej úspor ako lídri rebríčka Dáni.

Analytik vysvetľuje, že za hlavné dôvody tejto nízkej úrovne sa dajú považovať podpriemerný príjem, nízke celkové bohatstvo, vysoký podiel tých, čo vlastnia nehnuteľnosť, v ktorej bývajú a zlú skúsenosť s privatizáciou z 90. rokov, respektíve nízke finančné vzdelanie.

„Napriek všetkému je tu široký priestor pre dobiehanie európskeho štandardu, čo vytvára solídny predpoklad na rast osobných finančných aktív. Podľa nášho predpokladu do roka 2022 narastú osobné finančné aktíva Slovákov minimálne na hodnotu 18.000, čo je o zhruba 35 % viac, ako je ich aktuálna hodnota,“ zdôraznil analytik.

Pri pohľade na zmeny osobných finančných aktív za ostatné necelé dva roky sú ešte zaujímavé najmä dve krajiny mimo eurozóny – Česko a Veľká Británia. Ich finančným bohatstvom výrazne „zakývali“ kurzové pohyby. Zatiaľ čo českým domácnostiam v ich prospech, britským naopak v ich neprospech.

Podľa Štefanidesa pri českej korune zohralo kľúčovú úlohu opustenie kurzového záväzku Českej národnej banky, pri britskej libre rozhodnutie o opustení eurozóny. Posilnenie českej koruny v eurovom vyjadrení dodatočne zvýšilo české osobné finančné aktíva o takmer 1000 eur. Hoci oslabenie libry bolo o niečo menšie než posilnenie českej koruny, aj tak Briti stratili zhruba 4800 eur. Zaznamenali tak najnepriaznivejší vývoj zo všetkých krajín.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR