ÚS SR: Jednohlasné prijatie stanoviska EK pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátskej komisie) je odpoveďou na otázky prezidenta SR

Košice 13. marca 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-František Iván)

Na 110. plenárnom zasadnutí Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátskej komisie) bolo 10. marca 2017 po diskusii k bodu 16 programu jednohlasne prijaté stanovisko CDL(2017)004 k otázkam týkajúcim sa menovania sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj “ústavný súd”), ktoré ústavný súd zverejňuje v úplnom znení, aby sa predišlo dezinformáciám a dezinterpretáciám vo vzťahu k informovaniu verejnosti: www.venice.coe.int (preklad stanoviska Benátskej komisie v slovenskom jazyku). 

Na snímke predsedníčka súdu Ivetta Macejková

Benátska komisia sa už danou problematikou v minulosti zaoberala, pričom prvé stanovisko CLD-AD(2014)015 k procesu vymenovania sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo prijaté na 99. plenárnom zasadnutí Benátskej komisie v roku 2014 (stanovisko z r. 2014).

110. plenárneho zasadnutia Benátskej komisie sa zúčastnila predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivetta Macejková, predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky Róbert Madej, sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Baricová a poradca prezidenta Slovenskej republiky Ján Mazák, ktorý sa podieľal na spracovaní troch otázok predložených prezidentom Slovenskej republiky Benátskej komisii a na plenárnom zasadnutí Benátskej komisie vystúpil s pripomienkami k návrhu stanoviska CDL(2017)004 k otázkam týkajúcim sa menovania sudcov ústavného súdu.

V súvislosti so stanoviskom Benátskej komisie je potrebné zdôrazniť, že problematike nevymenovania sudcov sa ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti venoval v dvoch konaniach, a to konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 571/2014 a sp. zn. PL. ÚS 45/2015.

“Považujem za vhodné zopakovať, že obe rozhodnutia ústavného súdu sú v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov právoplatné, účinné, vykonateľné a záväzné pre všetkých účastníkov konania pred ústavným súdom vrátane prezidenta Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o požiadavku zabezpečiť riadne fungovanie ústavného súdu vymenovaním nových sudcov v kontexte zmien v personálnom obsadení ústavných orgánov, ktoré sa na tomto procese podieľajú, možno poukázať aj na stanovisko Benátskej komisie CLD-AD(2014)015 k procesu vymenovania sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 2014 a rovnako aj na aktuálne stanovisko CDL(2017)004 k otázkam týkajúcim sa menovania sudcov ústavného súdu z 10. marca 2017.

Osobitne chcem zdôrazniť, že v ústavnej demokracii, ktorou je Slovenská republika, sa vyžaduje fungujúci systém bŕzd a protiváh, pričom v štáte, v ktorom je zriadený ústavný súd, je jedným z najdôležitejších prvkov na zaistenie bŕzd a protiváh práve riadne fungujúci ústavný súd. Ochromenie efektivity alebo riadneho fungovania ústavného súdu v dôsledku opakovaného postupu prezidenta významne zasahujúceho do riadneho chodu ústavného súdu podkopáva 3 základné princípy, na ktorých stojí Slovenská republika:

1. demokracia, pretože chýba plne obsadený ústavný súd ako nevyhnutná časť bŕzd a protiváh;

2. ľudské práva, pretože sa spomaľuje prístup jednotlivca k ústavnému súdu;

3. právny štát, pretože ústavný súd sa stáva neefektívny, resp. nefunkčný,” objasňuje predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.

Benátska komisia je nezávislým poradným orgánom Rady Európy pre ústavnoprávne záležitosti. Stanoviská Benátskej komisie nie sú záväzné, ale majú vysokú odbornú úroveň a sú chápané ako nestranný názor nezávislých expertov na ústavné a medzinárodné právo.

TASR o tom informovala Jana Pľutová z Tlačového a informačného odboru ÚS SR.

ZDROJ >>

Komentujte :)