Moskva 26. decembra 2016 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Emrah Gurel)

Stretnutie prezidentov Turecka, Iránu a Ruska v Moskve bolo ohromujúcou novinou pre väčšinu zástupcov amerického zahranično-politického establishmentu. Ankara, ktorá sa stala členom novej “trojky” organizátorov mierového procesu v Sýrii, ukázala Washingtonu, že sa teraz orientuje na Moskvu, píše The Washington Post.

Na snímke turecký prezident Recep Tayyip Erdogan (vľavo) a ruský prezident Vladimir PutinNa snímke turecký prezident Recep Tayyip Erdogan (vľavo) a ruský prezident Vladimir Putin

Vrah ruského veľvyslanca v Turecku chcel rozhádať Moskvu s Ankarou, ale jeho zločin naopak urýchlil zblíženie dvoch krajín, uvádzajú noviny. Avšak rusko-turecký zväz nebol prekvapením pre analytikov. Podľa slov bývalého člena tureckého parlamentu, teraz spolupracujúceho s Fondom ochrany demokracie (Foundation for the Defense of Democracies) Ajkana Erdemira, Rusko, Irán a Turecko dávno pripravovali pôdu pre užšiu spoluprácu.

“Erdogan sa domnieva, že na Blízkom Východe sú činy hodnotené viac ako rétorika a vzhľadom k tomu pochopil, že na Washington sa spoľahnúť nedá,” zdôrazňuje odborník.

Stretnutie v Moskve prebehlo po tom, kedy sa ukázalo, že plán ministra zahraničia Johna Kerryho v sýrskej otázke definitívne prepadol. Vodcovia “trojky” došli k spoločnému záveru, že zmena režimu v Sýrii nemôže byť prioritou mierového procesu. Jeho základom je podľa spoločného vyhlásenia Moskvy, Teheránu a Ankary úcta k suverenite, územnej integrite a politickému pluralizmu Sýrie a tiež boj proti terorizmu.

“Je to prekvapivé vyhlásenie. Diametrálne odporuje tomu, o čom Turecko hovorí od roku 2011. Fakticky to znamená, že Turecko uznáva Asada,” uvádza Ajkan Erdemir.

Pred tým sa Ankara pokúšala koordinovať svoje konanie v Sýrii s vládou Baracka Obamu, uvádza sa v článku. Biely dom uskutočnil niekoľko pokusov uzatvoriť s Tureckom dohodu o vytvorení jednotného frontu boja proti Islamskému štátu a podpore sýrskej opozície, ale všetky boli neúspešné, pretože americká vláda sa nijako nerozhodla podporiť výzvy Ankary a zaviesť bezletovú zónu na severe Sýrie.

Vzťahy medzi Tureckom a USA sa komplikovali úmerne tomu, ako Washington poskytoval podporu Demokratickým silám Sýrie – oddielom zloženým predovšetkým z kurdských bojovníkov. Ankara sa obáva, že sa posunú pozdĺž Sýrie a spoja sa s tureckými Kurdmi a vytvoria tak de facto kurdský štát na sýrsko-tureckej hranici. Americká strana nevypočula znepokojenie Turecka a v dôsledku nedostatku akýchkoľvek viditeľných iniciatív zo strany Washingtonu sa Ankara rozhodla v prospech aliancie s Moskvou.

Aleppo bolo oslobodené a ďalším krokom Ruska je organizácia rokovaní o prímerí medzi sýrskou vládou a jednotlivými zástupcami opozície, uvádzajú noviny.

“Turci zhodnotili situáciu a rozhodli sa: Biely dom nechce mať nič spoločné so Sýriou. Počkáme na budúcu vládu a zatiaľ budeme uvažovať, čo je možné robiť spoločne s Rusmi. Všetci považujú Obamovu vládu za absolútne bezmocnú a my sme teraz mimo hry,” dochádza k záveru pracovník washingtonského Výskumného inštitútu Blízkeho Východu (Washington Institute for Near East Policy) Andrew Tabler.