Zdena Gruberová sa narodila 24. novembra 1933 v Šenkviciach. V mladosti netušila, že si ju získa Tália, rozhodla sa študovať na obchodnej akadémii. So školou však boli na Hamletovi a Jozef Budský v hlavnej úlohe vyžaroval energiu, ktorej neodolala.

Vtedy si ani nepomyslela, že by raz na javisku SND mohla v Hamletovi hrať Oféliu. Stalo sa v roku 1964 a po jej boku bol Karol Machata, azda jej najčastejší javiskový partner v budúcnosti. V tom istom roku stvárnila aj Maggie v Millerovej hre Po páde a Stellu v hre T. Williamsa Električka zvaná túžba.

Na začiatku jej cesty bola poézia

Július Pántik a František Dibarbora jej odporúčali, aby sa prihlásila na konzervatórium. Ako dvadsaťjedenročná prešla z martinského divadla do SND (1954) a keď mala dvadsaťdva, stvárnila Júliu, azda jej najobľúbenejšiu postavu.

Na javisku Činohry SND, ktorej bola členkou od septembra 1954 do konca roka 1998, stvárnila deväť desiatok postáv – tragické i dramatické, ale aj plné trblietavého smiechu.

V Shakespearovi Júliu, Oféliu, Hermiu, Regan, aj jednu z Veselých panien z Windsoru, vytvorila psychologickú štúdiu Maggie v Millerovej hre Po páde, zažiarila ako Linda v jeho hre Smrť obchodného cestujúceho, bola skvelou Evou v Madáchovej Tragédii človeka, Anti v Karvašovej hre Antigona a tí druhí, princeznou Eboli v Schillerovom Donovi Carlosovi aj Stellou v dráme Električka zvaná túžba T. Williamsa. Všetko sú to náročné dramatické úlohy.

Javisko milovala

„Ako herečka som považovala za veľkú česť hrať v SND s vynikajúcimi partnermi. S obecenstvom som si vždy rozumela a dúfam, že ani režisérov som nesklamala. Zahrala som si naozaj množstvo krásnych postáv,“ zdôverila sa umelkyňa pri nie tak dávnom jubileu.

„Je to fantastický pocit stáť na javisku, hrať dobrú rolu v dobrej inscenácii. Vtedy nemyslíte na to, či máte peniaze, starosti. Možno sa to nedá celkom prirovnať k pocitu lekára, ktorý práve niekomu zachránil život, ale možno ja niekomu na tom javisku zasa vrátim dôveru v niečo, čomu už neverí. Je to prekrásne povolanie,“ povedala.