Ukrajina 22. apríla 2017 (HSP/Foto: TASR/AP-Sergei Grits)

Dmitrij Dzygovbrodsij pre portál rusvesna uviedol zaujímavé štatistické údaje a hodnotenie ekonomickej situácie na Ukrajine

Ilustračné foto

Ukrajinci sa veľmi snažili dostať do Európy a rozhodli sa zbaviť všetkého ruského i sovietskeho, len aby dokázali svoju prozápadnú orientáciu. Ich postup slávil úspech a tak dnes môže Neil Hooker, predstaviteľ OSN, ktorý sa zaoberá programom ekonomického rozvoja štátov OSN s istotou potvrdiť, že 60 %  obyvateľov Ukrajiny sa nachádza na hranici chudoby. A tento trend sa bude zvyšovať.

Podľa všetkého ide len o menšiu konštruktívnu chybu v politickom kompase ukrajinských elít, ktoré sa snažili silou mocou dostať do Európy, no dostali sa do Afriky. Ukrajina dobrovoľne a z vlastnej iniciatívy prerušovala kontakty s krajinami Spoločenstva nezávislých štátov, pretože podľa ich slov toto spoločenstvo existuje pod silným ruským vplyvom a Ukrajinci sa cítia byť členmi EÚ. A tak dnes nie sú ani členom EÚ a ani SNŠ a ich ekonomická situácia je katastrofálna.

Na grafe je vidieť priemernú mesačnú mzdu krajín SNŠ v USD za rok 2016

Graf znázorňujúci priemernú mesačnú mzdu v postsovietskych krajinách Spoločenstva nezávislých štátov

V januári 2017 korigovala Ukrajina index priemerných miezd na účet toho, že od 1.1.2017 bola ustanovená minimálna mzda v sume 3200 hrivien. V roku 2016 bola minimálna mzda 1450 hrivien. Vo februári 2017 dosiahla priemerná mzda na Ukrajine 6209 hrivien, čo znamená približne 29 dolárov. Vďaka tomuto faktu sa Ukrajina presunula pred Tadžikistan.

Podľa informácii Eurostatu, minimálna mzda v krajinách strednej Európy a Balkánu je pre rok 2017 nasledovná – v Bulharsku 235 eur, v Rumunsku 275 eur, v Českej republike 407 eur, v Maďarsku 412 eur, v  Chorvátsku 433 eur, na Slovensku 435 eur a v Poľsku 453 eur (súčasný kurz EUR/USD cca 1 euro = 1,07 dolára a euro/hrivna cca 1 euro = 28,77 hrivny). Ukrajinská minimálna mzda vychádza na 111 eur.

Je teda možné chápať EÚ, ktorá sa nervózne díva na Ukrajinu, kde momentálne čaká množstvo naradostených Ukrajincov, ktorí očakávajú pracovný bezvízový styk a radostne mávajú zástavami EÚ dúfajúc, že sa splnia ich integračné túžby. Otázne je, ako sa budú európski obyvatelia dívať na množstvo “ukrotadžikov”, ktorí sa chystajú zaplaviť EÚ a len čakajú na prijatie do EÚ (pri úplatnosti ukrajinských úradníkov bez problémov totiž získajú ukrajinské doklady totožnosti aj Tadžici, Kirgizi, Uzbeci, Turkméni, Ujguri a pod.).

Takže momentálne viacerí analytici už len uvažujú, koľko “ukrotadžikov” do Európy odíde. Majú pravdu tí, čo hovoria, že ich bude približne 5 miliónov, alebo tí, ktorí rátajú až s 10 miliónmi? Pomôže ukrajinsko-tadžická migrácia Európe, v ktorej už vidieť výsledky migrácie obyvateľov zo severnej Afriky či Blízkeho východu? Ocení Európa príchod príslušníkov ukrajinských dobrovoľníckych bataliónov, ktorí môžu poskytnúť svoje cenné skúsenosti v ostreľovaní ruskojazyčného civilného obyvateľstva?

Prijatie “ukrotadžikov” do EÚ určite poteší Poliakov a následne aj Nemcov, Francúzov, Španielov i Talianov. Ale ani stredná Európa a Chorvátsko nemôžu očakávať, že ostanú stranou, určitá časť migrantov určite bude smerovať aj do týchto krajín.

Čo urobí odchod niekoľkých miliónov obyvateľov v produktívnom veku z Ukrajiny a ako sa to prejaví v ďalšom  vývoji krajiny, si vie každý bez väčších problémov predstaviť aj sám.