Bratislava 28. júla 2017 (HSP/Foto:Screenshot:YouTube,TASR)

To, že Slovensko je nádhernou krajinou, ktorá ukrýva množstvo zaujímavých miest či pamiatok je každému jasné. My sme vybrali 9 miest s prívlastkom NAJ, o ktorých však netušia všetci, no určite sa oplatí ich navštíviť a môžeme byť na ne právom hrdí.

Socha Ježiša Krista
Vedeli ste, že aj na Slovensku máme malé Rio? Nachádza sa v malej dedinke Klin. Tam môžete vidieť najvyššiu sochu Krista u nás, ktorá je vysoká 10 metrov. Ide zatiaľ o tretiu kópiu slávnej brazílskej sochy na svete. Socha sa nachádza v krásnom oravskom regióne a tak sa vám naskytne výhľad aj na Oravskú priehradu, Námestovo, Suchú Horu či Roháče.

Socha Ježiša Krista v dedinke Klin Foto:Screenshot:YouTube

Poloniny  
Poloniny, ktoré ležia na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou, sú naším najmenším národným parkom. Okrem drevených kostolíkov tu môžete nazrieť aj do rusínskej kultúry. To, čo však možno nie je až také známe, je, že sa v nich nachádza aj Park tmavej oblohy Poloniny, ktorý je najtmavším miestom na Slovensku. Nočnú oblohu uvidíte takmer vo svojej prírodnej podobe.

Na snímke zelená hranica v NP Poloniny Foto:TASR-Milan Kapusta

 
Jaskyňa Domica
Domica je najznámejšou a najdlhšou jaskyňou Národného parku Slovenský kras. Vašu pozornosť si získa najmä vzácnymi archeologickými nálezmi, bohatým výskytom sintrových štítov a bubnov, ako aj početným druhovým zastúpením netopierov. Jaskyňa je zaradená do Zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Na snímke jaskyňa Domica Foto:TASR-František Iván

Šútovský vodopád
Národný park Malá Fatra ponúka veľa možností na turistiku. Jednou z nich je aj výlet k Šútovskému vodopádu, ktorý je jedným z najvyšších, najznámejších a podľa mnohých aj najkrajším vodopádom na našom území. Šútovský vodopád sa nachádza vo výške 830 metrov nad morom a napájajú ho vody Šútovského potoka, ktorý pramení v skalnom útvare známym ako Mojžišove pramene.

Na snímke Šútovský vodopád Foto:TASR-Pavol Remiaš

Žľab v Rakytove
Ide o najzaujímavejšiu technickú pamiatku pri Dolnom Harmanci, asi 12 kilometrov od Banskej Bystrice. Táto pamiatka bola v roku 2000 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Celá konštrukcia žľabu je z dreva, zo smreka a jedle, a bola postavená bez použitia iného materiálu. Vybudovaný bol na Rakytovom potoku asi už v 19. storočí, aby slúžil na na splavovanie dreva z lesa.

Na snímke vodný žľab v Rakytove Foto:TASR-Jozef Ďurník

Vodopád Bystrého potoka  
Národná prírodná pamiatka Vodopád Bystré sa nachádza na južných svahoch Poľany, asi 8 km severne od Hriňovej. Vznikol pri tektonickej poruche, keď poklesla časť stuhnutého lávového prúdu. Vodopád je vysoký 23 metrov a patrí medzi najmohutnejšie vodopády na Slovensku. Priechod okolo vodopádu umožňujú rebríky a lano, netreba však zabúdať na zvýšenú opatrnosť.

Na snímke Vodopád Bystrého potoka Foto:TASR-Dušan Hein

Drevený artikulárny kostol Hronsek
Tento kostolík je zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a svojou históriou sa radí k tým najzaujímavejším sakrálnym pamiatkam. Kostol bol postavený v roku 1726. V tom čase sa povoľovalo postaviť protestantom dva artikulárne kostoly v každej stolici a čo je zaujímavé, museli stáť na zle prístupných miestach. Taktiež museli byť dokonca postavené celé z dreva, bez použitia akéhokoľvek železného klinca, bez hlavného vchodu do dediny a bez veže.

Na snímke drevený artikulárny kostol v Hronseku Foto:TASR-Veronika Klusková

Synagóga pod zemou
Pamätník Chatama Sofera v Bratislave je jedinečným miestom a v jeho osude sa odráža história bratislavskej židovskej komunity. Pamätník je najnavštevovanejším miestom ortodoxnými židovskými pútnikmi z celého sveta. Pri návšteve netreba zabúdať na dôstojný odev. U mužov sa vyžaduje pokrývka hlavy a krátke nohavice sú nevhodné. Ženy musia mať dlhú sukňu alebo nohavice a zakryté ramená.

Pamätník slávneho bratislavského rabína Chatama Sofera na Nábreží arm. gen. Ludvíka Svobodu v Bratislave. Na sn. návštevníci v pamätníku Foto:TASR-Martin Baumann

Kamenné obydlia v Brhlovciach
Brhlovce sú známe kamennými obydliami. Vhodné podmienky na ich vytvorenie vznikli v období treťohôr, kedy Brhlovce zaznamenali bohatú sopečnú činnosť. Brhlovčania vytvorili postupne najjedinečnejšie obytné i hospodárske priestory práve z kameňa. Kameň bol vhodným materiálom nielen na vytvorenie originálnych obydlí, ale poskytoval obyvateľstvu aj zdroj obživy. A tieto obydlia vyzerajú dnes naozaj veľmi zaujímavo.

Na snímke kamenné obydlia v Brhlovciach Foto:TASR-Michal Svítok

Vedeli ste o týchto miestach? Ak poznáte zaujímavé miesto vo vašom okolí, tak dajte vedieť do komentárov.
Radoslav Hoppej, cestovateľský bloger