Edinburgh 18. marca 2019 (TASR/HSP/Foto:pxhere)
 
Tvrdý brexit pravdepodobne zvýši podporu myšlienky škótskej nezávislosti, zároveň však paradoxne vytvorí praktické prekážky pre jej realizáciu. Vyplýva to z dvoch analýz, ktoré zverejnilo Škótske centrum pre európske vzťahy (SCER)

Ilustračné foto

Na rozdiel od zvyšku Británie sa Severné Írsko a Škótsko v hlasovaní o brexite v roku 2016 vyjadrili jasne za zotrvanie v EÚ. V prípade Škótska si až 62 percent jeho obyvateľov želalo zostať súčasťou Únie, pričom väčšinovú podporu mala táto voľba vo všetkých 32 škótskych krajoch.
Škótska vláda podľa SCER na základe vlastných analýz predpokladá, že brexit sa negatívne prejaví na budúcom raste miestnej ekonomiky. V prípade, že by sa Londýn a Brusel dohodli na integrácii Británie s Úniou v podobe Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), očakávaná strata potenciálu ekonomického rastu by bola 2,7 percenta.
Dohoda o voľnom obchode za takých podmienok, aké s Európskou úniou uzavrela Kanada, by škótsku ekonomiku stála 6,1 percenta rastu a brexit bez dohody by z budúceho rastu mohol odrezať až 8,5 percenta.
Edinburgh však musí podľa analýz SCER taktiež rátať s následkami konca voľného pohybu osôb. Ten môže nielen spôsobiť vážne problémy miestnemu cestovnému ruchu, poľnohospodárstvu a zdravotníctvu, ale pravdepodobne prispeje aj k tomu, že škótska populácia bude v dohľadnej budúcnosti namiesto očakávaného rastu klesať.
Jediným sektorom miestnej ekonomiky, v ktorom panujú v súvislosti s brexitom nádeje, je rybolov. Optimizmus tam vyvolávajú najmä očakávania vyšších kvót na lov rýb. Ako však upozorňuje SCER, aj v tomto sektore môžu nastať škody. Tie by mohli spôsobiť nové clá a obnovený režimom pohraničnej kontroly.
Aj v súvislosti s predpokladanými neblahými následkami brexitu na škótsku ekonomiku odhlasoval škótsky parlament už týždeň po referende pomerom hlasov 92:0 program hľadania možností, ako by Škótsko aj naďalej mohlo zostať súčasťou jednotného trhu EÚ. Takúto alternatívu ďalšieho vývoja však odmietla vláda britskej premiérky Theresy Mayovej, ktorá nesúhlasila ani s uskutočnením nového referenda o nezávislosti Škótska.
Ako poukazuje SCER, vláda škótskej premiérky Nicoly Sturgeonovej sa v súvislosti s Mayovej postojom, ako aj pretrvávajúcou podporou v škótskej spoločnosti pre zotrvanie v Británii začala sústreďovať na presadenie tzv. mäkkého brexitu. Takáto forma brexitu by zahŕňala zotrvanie Británie v jednotnom európskom trhu, čím by boli obmedzené negatívne dosahy odchodu Spojeného kráľovstva z Únie.
Naopak, tzv. tvrdý brexit bez dohody by podľa SCER spôsobil nielen väčšie ekonomické škody, ale prispel by aj nárastu škótskeho separatizmu do takej miery, že by ho začala podporovať väčšina obyvateľstva.
Práve dosiahnutie nezávislosti Škótska od Spojeného kráľovstva je jedným z hlavných cieľov vládnucej Škótskej národnej strany (SNP). Mohlo by sa preto zdať, že tvrdý brexit bude škótskym separatistom hrať do kariet. Ako však poukazuje SCER, má to jeden háčik.
Obchodná výmena Škótska so zvyškom Británie je totiž až štyrikrát väčšia ako s krajinami EÚ. Pre nezávislé Škótsko by preto bolo popri integrácií s EÚ životným záujmom aj zachovanie otvorených hraníc a colnej únie so zvyškom Spojeného kráľovstva. Takýto scenár vývoja by bol možný, ak by sa Londýn a Brusel dohodli na spoločnom trhu a voľnom pohybe osôb. V prípade tvrdého brexitu by však nezávislé Škótsko nemohlo mať spoločný trh a voľný pohyb osôb s Britániou a Úniou zároveň.
Brexit bez dohody preto môže podľa SCER viesť k paradoxnej situácii, keď by na jednej strane zvýšil podporu myšlienky nezávislosti v škótskej spoločnosti a na strane druhej by pre ňu vytvoril dodatočné prekážky v praktickej rovine.
 
Príspevok Tvrdý brexit môže skomplikovať cestu Škótov k nezávislosti (analýza) zobrazený najskôr Hlavné správy.