Svet sa musí pripraviť na veľký konflikt, tvrdí to vo svojom komentári na portáli foriegnpolicy.com Thomas D. Miller. „Pred štyrmi rokmi som predpovedal ruskú inváziu na Ukrajine,“ začína svoj text odborný asistent medzinárodných bezpečnostných štúdií na National Defense University vo Washingtone.

Ďalším na rade sú podľa neho pobaltské krajiny. „Bude to pre prezidenta Donalda Trumpa jedna z prvých a najväčších výziev,“ píše autor. Nebude to však vyzerať ako zjavná invázia, upozorňuje.

„Ruský prezident má jasný cieľ a veľkú stratégiu. Niektorí tvrdia, že vychádza z v podstate racionálnych, obranných cieľov: expanzia NATO je ohrozujúca a tlačí na Rusko. Západ zvýšil svoju sféru vplyvu na úkor Ruska a Moskva teraz len opláca,“ opisuje Miller jeden z pohľadov na situáciu.

„To je dôvod, prečo je podľa Johna Mearsheimera ukrajinská kríza vinou Západu,“ píše autor.

Sám však s týmto vysvetlením nesúhlasí. „Rovnako ako väčšina realistických akademických analýz, je to nezmysel. Putin sa neriadi chladnou racionálnou kalkuláciou v prospech vlastných záujmov, pretože tak nekoná žiadny človek,“ odôvodňuje.

Ruský prezident je podľa Millera presvedčený, že pre Rusko je nevyhnutná nadvláda v pohraničných krajinách. „Putin ale nie je iba nacionalista. Kremeľ je zrejme riadený zvláštnou formou ruského nacionalizmu v kombinácii s náboženstvom, osudovosťou a mesiášstvom.“ Miller poukazuje na to, že Rusko je ochrancom ortodoxného kresťanstva a je jeho úlohou ho brániť a rozširovať vieru.

„Skutočne racionálne Rusko by nevnímalo rozširovanie NATO a Európskej únie ako hrozbu,“ myslí si Miller. Dodáva, že práve tieto aktivity môžu posilniť ruskú bezpečnosť a prosperitu. Problémom ale je, že pre Putina a ďalších Rusov je Západ zo svojej podstaty hrozbou kvôli svojej degenerácii a globalizácii.

„Z tohto uhlu pohľadu NATO nie je iba garantom liberálneho poriadku v Európe, ale nepriateľským agentom degenerovaného Západu a hlavnou prekážkou veľkého Ruska. No veľká stratégia znamená potrebu oslabovania NATO,“ píše Miller.

​A to sa už podarilo. Gruzínsko a Ukrajina síce neboli členmi NATO, no bolo jasné, že sú na ceste do Severoatlantickej aliancie. „Rusko jasne a verejne vyjadrilo odpor proti ich vstupu a nasledovala invázia.“

„Ruské invázie vytvorili sporné územia Južné Osetsko, Abcházsko a Krym, ktoré okupujú ruskí vojaci. A žiadna krajina sa nikdy nedostane do NATO, ak je čiastočne okupovaná Ruskom,“ píše ďalej Miller.

Pre pokračovanie ruskej expanzie je teraz najpriaznivejšie medzinárodné prostredie od studenej vojny. „Európska jednota sa rozbíja. Členovia aliancie spochybňujú hodnoty spoločného bezpečnostného paktu. A budúci americký prezident prejavuje náklonnosť k Rusku a je pripravený ospravedlniť jeho nezodpovednosť,“ myslí si Miller.

Ďalší krok je však podľa autora komentáru ešte nebezpečnejší. „Je pravdepodobné, že sa sústredí na pobaltské krajiny, ktoré sú členmi NATO,“ uvažuje.

Namiesto otvoreného vyslania uniformovaných vojakov však Putin bude nasledujúce dva roky bojovať inak. „Je možné, že rusky hovoriaci Lotyši a Estónci (štvrtina z nich sú etnickí Rusi) sa začnú búriť, protestovať za svoje práva, vyhlasovať, že sú prenasledovaní a žiadať o medzinárodnú ochranu,“ predpovedá.

​A Miller v úvahe pokračuje. „Objaví sa podozrivo dobre vyzbrojený a vytrénovaný Ľudový front, ktorý bude chcieť oslobodiť Rusov v Pobaltí. Niekoľko atentátov na vysoko postavených ľudí a bombových útokov dovedie tieto krajiny na pokraj občianskej vojny. A budú sa objavovať aj povstania.“

Rusko bude podľa Millera blokovať všetky snahy Bezpečnostnej rady OSN a ponúkne svoje služby uzmierovateľa. Príde akcia Poľska, ktoré bude tlačiť na presadenie článku 5, deklarovanie, že Pobaltie je pod útokom Ruska. A nasledovať by malo vytvorenie kolektívnej obrany.

„Nemecko a Francúzsko sa budú zúrivo brániť. Všetci budú zrak upierať na Spojené štáty, a budú sledovať, kam sa líder aliancie prikloní,“ prorokuje Miller.

Ak by aliancia nevyužila článok 5, spoločná garancia bezpečnosti NATO by sa stala prakticky bezvýznamnou. „Geopolitické hodiny by sa pretočili späť do roku 1939. Niektoré východoeurópske krajiny by sa museli narýchlo rozhodnúť skočiť do rozbehnutého vlaku s Ruskom. Ostatné, na čele s Poľskom, spustia veľké vyzbrojovanie. Putinov sen o rozpadnutom Západe otvorených cestách do Európy sa stane skutočnosťou.“

V opačnom prípade, bez článku 5, by to znamenalo vyhlásenie vojny Západu proti Rusku. „A to bude moment, kedy sa Trump bude musieť rozhodnúť, či ochrana Lotyšska stojí za to riskovať tretiu svetovú vojnu,“ ukončuje Miller.