Tóth o vyhostení Rusa: Nerobme z toho drámu, špionáž je realitou medzinárodných vzťahov. Mikloško: Každý diplomat sa snaží získať nejaké informácie pre svoju krajinu

Bratislava 8. decembra 2018  (HSP/Sputnik/Foto:screenshot: datel.sk)
 
Bývalý šéf slovenskej kontrarozviedky Peter Tóth na margo vyhostenia ruského diplomata tvrdí, že špionáž je realitou medzinárodných vzťahov a netreba z tohto incidentu robiť priveľkú drámu. Miesto toho by podľa neho bolo na mieste vyjadriť rešpekt našej kontrašpionáži

Na snímke Peter Tóth

Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) na brífingu po rokovaní s ministrom zahraničia v demisii Miroslavom Lajčákom verejnosť informoval aj o tom, že 22. novembra Slovensko na základe informácii Vojenského spravodajstva vyhostilo ruského diplomata, ktorý mal podľa premiéra vykonávať špionážnu činnosť.
Na rozdiel od premiéra jeden z vládnych poslancov Ľuboš Blaha tvrdí, že Ruskú federáciu nevníma ako bezpečnostnú hrozbu. Tú, podľa vlastných slov vidí skôr vo vojnových štváčoch šíriacich rusofóbiu.
 
Tóth: nerobme z toho drámu
Peter Tóth upozorňuje na fakt, že vyhostená osoba nebola agentom, ale s najväčšou pravdepodobnosťou kádrovým príslušníkom GRU (Hlavná rozviedková správa) alebo SVR (Služba vonkajšej rozviedky). „Ak išlo o príslušníka jednej z uvedených rozviednych organizácií Ruskej federácie, možno predpokladať, že na Slovensku, ale aj v iných okolitých krajinách mohol riadiť agentúrnu sieť, teda tajných spolupracovníkov z radov občanov týchto štátov,” vysvetľuje bývalý šéf rozviedky.
Podľa Tótha môže byť jedným z dôvodov na vyhostenie diplomata „nevhodné vyjadrovanie sa k vnútorným politickým otázkam hostiteľskej krajiny”, no v tomto prípade očividne išlo o špionáž, na čo Slovensko zareagovalo. „Vyhostenie diplomata je civilizovaný a všeobecne uznávaný spôsob, ako takéto incidenty riešiť. Myslím si, že Slovenská republika v tomto ohľade postupovala správne a vhodne,” hovorí Tóth a dodáva, že špionáž je súčasťou reality medzinárodných vzťahov a netreba z toho robiť zbytočnú drámu.
„Povinnosťou spravodajských orgánov, v tomto prípade kontrašpionáže, je byť v strehu a eliminovať riziká spojené s prenikaním cudzích tajných služieb k našim a spojeneckým tajomstvám. V tomto prípade bolo Slovensko úspešné, a preto nie je dôvod strašiť verejnosť ruským macom, ale vyjadriť rešpekt práci našej kontrašpionáži,” uzatvára svoje hodnotenie Tóth.
Doplníme, že koncom marca mnohé európske krajiny pristúpili k vyhosťovaniu ruských diplomatov v odvete za otravu bývalého príslušníka ruskej rozviedky Sergeja Skripaľa a jeho dcéry na území Veľkej Británie. Západné krajiny z otravy obvinili Kremeľ, ktorý ale tieto obvinenia vytrvalo odmieta.
 
Slovensko v hľadáčiku mocností
Podľa mienky bývalého šéfa kontrarozviedky Slovensko nie je v geopolitickom kontexte veľmi významnou krajinou. Čím však môžeme byť atraktívni pre výzvedné služby veľkých medzinárodných hráčov je fakt, že v EÚ či NATO prichádzame ako členská krajina do kontaktu s informáciami o geopoliticky významných krajinách, ktoré sú zároveň členmi Únie aj Aliancie. „Zdieľame mnohé utajované skutočnosti s členskými krajinami oboch entít, a preto je logické, že výzvedné služby Ruskej federácie uskutočňujú aj na našom území výzvedné operácie s cieľom získať tajných spolupracovníkov s prístupom napríklad k utajovaným skutočnostiam NATO,” spresňuje Tóth.
A prečo prišla slovenská strana so zverejnením informácie o vyhostenom Rusovi až teraz? V prípade, že bol diplomat zároveň príslušníkom GRU, tak mohol mať podľa Tótha naverbovaného agenta na slovenskom generálnom štábe alebo v bezpečnostnej rade alebo v niektorej zo slovenských tajných služieb.
Predčasné zverejnenie informácií o vyhostení diplomata by mohlo poskytnúť tomuto agentovi priestor na zničenie dôkazov o jeho zrade spáchanej proti vlasti. „Nemožno však ani vylúčiť, že osoba, ktorá bola s ruským spravodajským dôstojníkom v styku, bola dvojitým agentom. To znamená, že jeho styky s vyhosteným Rusom boli od začiatku pod kontrolou slovenských spravodajských orgánov, a teda išlo o klasického dvojitého agenta. V takom prípade by bol odklad zverejnenia informácií súčasťou ochrany agenta. Tých možností je viac a možno až čas ukáže, aké bolo pozadie kontraspravodajskej operácie, vedúcej k vyhosteniu spomínaného diplomata,” tvrdí bývalý šéf kontrarozviedky.
 
Blaha: Za bezpečnostnú hrozbu považujem skôr Kisku
Odlišný postoj od premiéra Pellegriniho má k vyššie spomínaným udalostiam vládny poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD). „Rusko nevnímam ako bezpečnostnú hrozbu, ale ako priateľský štát. Za bezpečnostnú hrozbu považujem vojnových štváčov, ktorí šíria rusofóbiu a vytvárajú militaristickú atmosféru, vrátane liberálnych médií či Kisku,” hovorí pre Sputnik poslanec NR SR.
Blaha, ktorý celý incident komentoval aj na facebooku, tentokrát nechce zostať len pri virtuálnych stanoviskách a požiadal o stretnutie ruského veľvyslanca. „Napísal som list ruskému veľvyslancovi, v ktorom som vyjadril nevôľu nad týmto rozhodnutím a v ktorom žiadam o stretnutie. Vážim si Rusko a chcem poznať ich pohľad na vec. Dúfam, že toto celé nezhorší dobre vzťahy SR a RF,” dodáva.
 
Bývalý diplomat Jozef Mikloško: Každý diplomat sa musí snažiť získať informácie zaujímavé pre svoju krajinu
Zasa sa hrá kovbojka s názvom Ruský špión. Každý diplomat sa musí snažiť získať od svojich domácich priateľov najmä v rozhovoroch informácie, zaujímavé pre vlastnú krajinu. Posiela ich potom zašifrované domov a sú určené menovitým osobám. Veru veľa šifier som poslal a nikto ma nepokladal za špiona. Podobne je to aj s vojenským pridelencom, ak keď za mojich čias si to vojak zisťoval a posielal sám. Nebola to daň za Skripaľa? A ak sa novičok nedokázal krajiny by vyhostených mali povolať späť, uviedol Mikloško na sociálnej sieti.
 
Málo či veľa?
Vyhostenie ruského diplomata znovu oživilo diskusiu o počte diplomatov na ruských ambasádach vo vybraných krajinách Európy. Mnohí predstavitelia proatlanticky orientovaných think-tankov dlhodobo upozorňujú na údajne nadpriemerný počet diplomatického zboru ruskej ambasády v Prahe.
K týmto hlasom sa pridávajú aj podobne orientované think-tanky či bezpečnostní analytici na Slovensku poukazujúci na počet ruských diplomatov v Bratislave. „Myslím, že u nás pôsobí minimálne desať ruských spravodajských dôstojníkov s diplomatickým krytím a ďalší z nich fungujú bez diplomatických pasov,” povedal ešte v apríli pre Trend Jaroslav Naď zo SloV reakcii na to sa Blaha aj Tóth zhodujú na tom, že Naďa možno len ťažko nazvať analytikom. Blaha ho označuje za zbrojeného lobistu. „Jeho konšpiračné teórie ma nezaujímajú. Ďaleko viac ma zaujíma, koľko tajných agentov tu majú napríklad Američania. Aj tých budeme vyhosťovať?” pýta sa poslanec?
Pre Tótha je zase Naď atlantickým propagandistom. „Jeho práca sa po formálnej stránke iba málo líši od pôsobenia propagandistov kremeľských, takže názory jedných i druhých nie je potrebné vôbec brať do úvahy,” hovorí pre Sputnik a dodáva: „Nedokážem posúdiť, či má Ruská federácia na Slovensku nadhodnotený počet diplomatického personálu. Na to by vedelo dať kompetentnú odpoveď ministerstvo zahraničných vecí.” Ruská ambasáda v Bratislave má momentálne okolo 70 členov. Pražská približne raz toľko.
V reakcii na vyhostenie ruského diplomata zo Slovenska ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, že na „nepriateľský krok Bratislavy odpovie recipročne”, teda vyhostením slovenského diplomata z našej ambasády v Moskve.
Názor autora sa nemusí zhodovať s názorom redakcie
 
 
Príspevok Tóth o vyhostení Rusa: Nerobme z toho drámu, špionáž je realitou medzinárodných vzťahov. Mikloško: Každý diplomat sa snaží získať nejaké informácie pre svoju krajinu zobrazený najskôr Hlavné správy.

ZDROJ >>

Komentujte :)