Londýn 20. decembra 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Joe Giddens)
 
Po odchode z bude musieť Veľká Británia samostatne vykonávať svoju zahraničnú politiku a niekto je tomu rád, pretože sa domnieva, že Londýn dokáže byť mobilnejší, píše The Times. Novinár radí diplomatom, aby konali smelšie: vytlačiť Francúzsko v Afrike, zúčastniť sa Minského procesu, venovať pozornosť voľbám v Nigérii, Indonézii a Indii

Na snímke premiérka Theresa Mayová

Pre britské ministerstvo zahraničných vecí nie je tak ťažké rozmotať brexit ako hadie klbko, píše The Times. A referát výboru pre medzinárodné vzťahy Snemovne lordov, venovaný budúcnosti Veľkej Británie v meniacom sa svete, situáciu neuľahčil. Iba zdôrazňuje, že britskí politici stratili svoj orientačný zmysel, uvádza autor článku.
Medzi odporúčaniami v tomto dokumente je rada viesť podvratnú politiku voči USA, píše novinár, lebo sám Trump svojou stratégiou porušuje britské záujmy v otázkach obchodu a Iránu.
Priamo sa tam uvádza, že Londýn sa musí menej spoliehať na vytváranie spoločného prístupu s Amerikou k riešeniu zahraničnopolitických problémov. To znamená, parafrázuje novinár, že Veľká Británia by nemala dôverovať hlavnému strategickému spojencovi, ale namiesto toho spolupracovať s Európou, Ruskom a Čínou, aby vymyslela, ako aj naďalej obchodovať s Teheránom.
The Times uvádza, že autori referátu prakticky dávajú do jednej roviny Rusko a Ameriku a snažia sa tak podkopať svetový poriadok založený na zvrchovanosti práva. Navrhujú Veľkej Británii, aby sa pripojila k čínskej iniciatíve Nové hodvábnej cesty, aj keď mnohé ázijské krajiny Čínu kritizujú.
V tom referáte je však aj kvapka zdravého rozumu,” uvádza autor článku. Je tam výzva viesť po brexite pružnejšiu a aktívnejšiu zahraničnú politiku, ale vôbec sa neuvádza, ako konkrétne to dosiahnuť. Mimochodom, po odchode z bude treba vzájomným vzťahom s Bruselom tiež venovať viac času a úsilia.
Stúpenci brexitu tvrdili, že v samostatnom režime Londýn dokáže kreatívnejšie viesť svoju zahraničnú politiku, ale skutočnosť je taká, že mozog vyteká z kostí britskej diplomacie.
Iné oddelenia vo vláde vysvetľujú pomalosť MZV tým, že želanie zostať v je v jeho DNA. Okrem toho pripomínajú skutočnosť, že britská diplomacia má sklon vidieť vývoj dejín v snahe k nastoleniu liberálnej demokracie. Veď po dlhú dobu Londýn videl svoju silu v posilňovaní pozície vďaka mnohostrannej diplomacii na základe medzinárodného práva, voľného trhu a členstve v Európskej únii.
Teraz, keď spojenie s bude pretrhnuté, zahraničnopolitická služba sa bude musieť vyrovnať so zníženým rozpočtom. Okrem toho je podľa slov autora článku priateľstvo medzi Veľkou Britániou a USA tak tesné, že Londýn považuje za svoju povinnosť vyjadriť pochybnosti o práve Ameriky na globálne vedenie. Skutočným šampiónom v liberálnom svetovom poriadku je Čína.
Autor článku navrhuje politikom, aby si vypočuli názor zahraničných odborníkov a urobili Veľkú Britániu konkurencieschopnú. Podľa jeho slov je napríklad možné pokúsiť sa vziať Francúzsku jeho pozíciu vo frankofónnej Afrike, o ktorú sa zatiaľ okrem Paríža zaujíma len Čína a Rusko.
Uvádza, že kým bol Londýn v , pokúšal sa vyvolať konflikt medzi Francúzskom a Nemeckom, ale teraz pre neho bude užitočnejšie vytvoriť s nimi plnohodnotné trio. Veľká Británia by sa mohla napríklad tiež zapojiť do hľadania riešení krízy na Ukrajine.
 
Príspevok Times: Po brexite sa bude musieť Londýn prebudiť a začať “pružnejšiu diplomaciu” zobrazený najskôr Hlavné správy.