Brno 6. júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

V posledných rokoch svet ovládol trend zdravého životného štýlu. A ten, kto neje zdravo, nie je v dnešnej dobe in. V súvislosti s tým sa tak na internete aj inde objavilo veľké množstvo diét aj receptov, v ktorých ľuďom radia, čo by mali a nemali jesť. Svoj názor na danú vec vyjadrila brnenská lekárka Miroslava Navrátilová v rozhovore pre idnes.cz

Miroslava Navrátilová, ktorá sa už tridsaťdva rokov venuje poruchám stravovania a vedie špeciálnu poradňu na Psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice Brno, uvádza, že ak ľudia v tomto smere trošku nepovolia, potom sa z toho zbláznia. Stále totiž pribúda ľudí, ktorým tento hon za zdravou výživou prerástol cez hlavu, uvádza v rozhovore.

Všetci určite poznajú poruchy príjmu potravy, medzi ktoré patrí mentálna anorexia a bulímia. Tieto choroby sú čiastočne aj psychického rázu a je veľmi ťažké ich liečiť. Často to môže skončiť zle. Okrem týchto známych porúch sa však v súčasnosti objavila iná porucha, ktorá je síce menej známa, ale rozhodne nie menej závažná. A čo si vlastne môžeme pod týmto pojmom predstaviť?

“Stručne povedané fanatické zaoberanie sa zdravou výživou, ktoré sa nám podpisuje na zdraví, spôsobu života, na výkonnosti v práci a hlavne na medziľudských vzťahoch. A v krajnom prípade môže viesť aj k smrti, podobne ako napríklad anorexia,” vysvetľuje Navrátilová.

Túto poruchu prvýkrát v roku 1997 opísal Steven Bratman z Colorada vo svojej knihe Health Food Junkies (Fanatici zdravej výživy). Jeho pôvodná dobrá myšlienka sa ale zvrhla a priaznivci tohto životného štýlu sa začali “radikalizovať”. Veci tak vyložene hnali do extrémov a riešili napríklad aj to, odkiaľ dané biopotraviny pochádzajú, či u nich bol dodržaný čas zberu a pod.

“Začali deliť potraviny na povolené a nepovolené, a miesto toho, aby im jedlo prinášalo kladné pocity, začali sa týrať výčitkami svedomia, že možno zjedli niečo zlé. Tomu ja hovorím stravovací terorizmus,” dodáva odborníčka.

Lekárka upozorňuje ale na to, že samotná myšlienka, že by jedlo malo byť prírodné a zdravšie, nie je patológiou. Problémom však je, keď sa toto presvedčenie stáva posadnutosťou. A hranica medzi týmito dvoma vecami je naozaj tenká. Navyše cesta k takejto obsesii je väčšinou nevinná, ale veľmi zradná. Všetko môže podľa odborníčky odštartovať detoxikačná kúra či nejaká diéta.

“Chápem, že kvôli zdraviu musia diétu držať diabetici, ľudia trpiaci chronickými chorobami čriev, napríklad Crohnovou chorobou alebo ulceróznou kolitídou, ale prečo by mal diétu držať zdravý človek?” pýta sa Navrátilová a za príklad uvádza bezlepkovú diétu, ktorú dnes drží veľa ľudí, aj keď netrpia intoleranciou na lepok.

Podľa jej názoru sa tak ľudia dobrovoľne ochudobňujú o najdôležitejšie stavebné kamene nášho tela (bielkoviny a pod.).

K ortorexii potom ďalej dodáva, že sa táto porucha od tých ostatných líši tým, že si ju ľudia filozoficky a eticky zdôvodňujú.

“Nejedia mäso, pretože to je týranie zvierat, nechcú ubližovať rastlinám ani iným živočíchom. Hľadajú si informácie na internete, zakladajú skupiny, vzájomne sa podporujú a sťahujú k tomu aj svoje okolie. Anorektičky a bulimičky (sú to z 96 percent ženy) sú skutočne vážne choré mladé dievčatá a mnohokrát im ide aj o život. A dnes už to tak verejnosť chápe. Ortorektici svoju obsesiu vystavujú ako prednosť, starajú sa predsa o svoje zdravie,” vysvetľuje pohľad ľudí, ktorí trpia ortorexiou.

Najrizikovejšiou skupinou, u ktorej by táto choroba mohla prepuknúť, sú potom podľa nej vegetariáni, vegáni, ľudia preferujúci surovú stravu raw, vitariáni, ovovegetariáni, frutariáni a ďalšie.

Za najhoršie však Navrátilová považuje to, že prípadov ortorexie pribúda. “Ortorexia sa nám dostáva do základných škôl a o legálnych a nelegálnych potravinách diskutujú aj školáci,” upozorňuje.

Rovnako tak podľa jej mienky rastie aj počet nových porúch. Jednou z nich je drunkorexia, kedy ide o neprijímanie potravy z toho dôvodu, že dotyčný prijíma alkohol, ktorý mu má stravu nahradiť.

Okrem iného sa odborníčka dotkla aj diét. Tu by si ľudia mali zachovať sedliacky rozum a jesť pestro, ale v určitom množstve. “Snaha redukovať systematicky váhu je na mieste v prípadoch, keď ide naozaj o nadváhu a obezitu, a to by sa malo diať pod lekárskou kontrolou, ale inak zase stačí sedliacky rozum s pravidelným pohybom a hmotnosť sa sama upraví. A nie sa trápiť diétami,” myslí si.

V súvislosti s tým spomenula aj tzv. ketodiétu, ktorá je dnes hojne propagovaná. Tá je založená na biologickom stave organizmu, ktorému hovoríme ketóza. V podstate ide o to, že sa človek sám mučí a dobrovoľne sa šesť až dvanásť týždňov normálne nenaje. Navyše je to veľmi nebezpečné, pretože keď človek túto diétu doplní o neúmerné fyzické zaťaženie, môže to viesť až ku kolapsu.

Jej odporúčanie na záver teda znie: “Ak sme zdraví, môžeme jesť všetko, je to len otázka množstva. Nebudem sa prejedať, ale tiež nebudem hladovať. Nielenže mi hladovanie uškodí, ale keď potom nastane jo-jo efekt, a on príde, pretože nikto nedokáže držať diétu celý život – ľahko skĺznete k depresii. A to už je len krôčik k psychickej poruche, pričom jednou z nich je práve ortorexia.”

Vážení čitatelia, Hlavné Správy sú v zúrivej ekonomickej vojne s liberálnym establišmentom. Podporte nás a pomôžte nám vybojovať zápas o konzervatívne hodnoty. Vážime si každé euro.
č. účtu: SK65 0900 0000 0051 5666 1326

Chcem podporiť nezávislé spravodajstvo

Zdroj