Sýria 27. decembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-SANA via AP)

Terezu Spencerovú ste mohli nedávno zaregistrovať v relácii slovenského rozhlasu Z prvej ruky, venovanej udalostiam v Sýrii, kde jej náprotivkom bol Mirek Tóda z Denníka N, ktorý sa v diskusii zmohol iba na opakovanie ideologických floskúl o tom, ako migranti utekajú do Európy kvôli ruskému bombardovaniu a že Asadova armáda masakruje civilné obyvateľstvo. Viac Tu.

Tereza Spencerová z Literárních novin je novinárka, ktorá sa venuje sýrskemu konfliktu od jeho začiatku a Sýriu navštevuje pravidelne. Prinášame vám jej pohľad na posledné udalosti v Sýrii. Uvádza, že Avšak, západní novinári sa sami do východného Aleppa vždy báli, a tak svoju všetku dôveru vkladali do Sýrskeho observatória pre ľudské práva, ktoré z britského Coventry čoby one-man šou vedie známy protiasadovský aktivista. Zvyšok “zaručených správ” zo Sýrie potom vedľa platených síl v zahraničí obstarali takzvaní “sýrski aktivisti”. Článok pôvodne vyšiel v Literárnych novinách

Ilustračné fotoIlustračné foto

Hrobové ticho naznačuje, že už prebiehajú zákulisné vyjednávania o ich výmene za ústupky, ktorých mieru a rozsah si môže Damask v tejto situácii diktovať takmer podľa ľubovôle.

Prvé zvesti o zajatých cudzincoch vo východnom Aleppe sa začali šíriť už minulý štvrtok, o deň neskôr sa zmienil aj francúzsky server, ktorý už písal o “zajatých dôstojníkoch NATO”. Podľa sýrskeho poslanca Farisa Šihábího sú medzi zajatcami príslušníci “koaličných síl”, konkrétne po jednom z USA, Turecka a Izraela, k tomu ešte zo Saudskej Arábie, Kataru, Jordánska a Maroka. Ďalšie zdroje pridávali ešte občanov Francúzska alebo Nemecka.

Tieto špekulácie teraz zrejme na pravú mieru uviedol sýrsky veľvyslanec pri OSN Bašár Džaafárí, podľa ktorého sa “mnoho zahraničných dôstojníkov, vojenských aj spravodajských, ktorí sa nachádzajú vo východnom Aleppe, pokúša oblasť opustiť. Títo predstavitelia umiernenej opozície s cudzím občianstvom sa pokúšajú odísť z Aleppa spolu s teroristami. “A zverejnil aj ich mená. Viac tu.

Už v septembri ruské médiá informovali o tom, že ruská raketa zničila vo východnom Aleppe veliteľské stanovište, v ktorom zahynulo cez tridsať dôstojníkov zo západných krajín, Izraela či Perzského zálivu. Vtedy o tom informoval snáď len Times of Israel, zvyšok sveta mlčal. Rovnako ako teraz, keď boli zajatí ďalší poradcovia. Za normálnych okolností by to bola “bomba”, ale v reáli sa hrá na “mŕtveho chrobáka” a dokonca nikto nič nevyvracia ani nedementuje. Je samozrejme nepríjemné, ak sa dôstojníci z krajín NATO pôsobiaci v Sýrii ilegálne, v rámci tzv. Koalície boja proti Daeši, nechali zajať pri podpore iným teroristickým organizáciám, konkrétne Al Kájde a jej spojencom vo východnom Aleppe. Spojenie medzi Západom a Al Káidou vrátane vyzbrojovania teroristov západné médiá v poslednej dobe predsa len – hoci hanblivo – začali pripúšťať, ďalej tiež priznávajú, že z východného Aleppa v poslednej dobe prúdila do sveta skôr len propaganda, než podložené a dokázateľné informácie. Prevalilo sa aj to, že Británia dokonca ponúkala veľké peniaze novinárom, aby písali “za rebelov” a v ich mene, a tak nie je divu, že do stratena vyšlo aj jedno z posledných obvinení, konkrétne z masakry 82 civilistov vo východnom Aleppe alebo z popráv ďalších 183 civilistov – žiadne obrázky, žiadni svedkovia, žiadne telá … Mimochodom, egyptská polícia zatkla v Port Said skupinu ľudí, ktorí na tamojšom zbúranisku pripravovali “zábery zranených detí z Aleppa”. Tieto prípady samozrejme neznamenajú, že všetko, čo prichádzalo z východného Aleppa, boli samé hoaxy, a samozrejme to neznamená, že by vyhlásenie ruských, sýrskych alebo iránskych predstaviteľov mali byť vytesané do kameňa, čo by večné pravdy.

Avšak, západní novinári sa sami do východného Aleppa vždy báli, a tak svoju všetku dôveru vkladali do Sýrskeho observatória pre ľudské práva, ktoré z britského Coventry čoby one-man šou vedie známy protiasadovský aktivista. Zvyšok “zaručených správ” zo Sýrie potom vedľa platených síl v zahraničí obstarali takzvaní “sýrski aktivisti” (boh súď, kto v skutočnosti sú, a či vôbec existovali) alebo napríklad na Západe založené, financované a oslavované Biele helmy, hoci ich dôveryhodnosť nemá cenu deravého groša.

A ak teraz okolo zajatých dôstojníkov, ktorí z neznámych dôvodov zostali v dokonale vybavených podzemných bunkroch vo východnom Aleppe až do úplného konca, panuje ticho, možno predpokladať, že už prebiehajú zákulisné vyjednávania o ich výmene za ústupky, ktorých mieru a rozsah si môže Damask v tejto situácii diktovať takmer podľa ľubovôle.

Snaha “poradcov” utiecť z východného Aleppa spolu s džihádistami pritom môže súčasne vysvetliť prieťahy, ku ktorým pri evakuácii ozbrojencov došlo. A môže vysvetliť aj snahu VZ OSN presadiť “okamžité prímerie” v čase, keď sýrska armáda so svojimi spojencami oslobodila už 99 percent východného Aleppa. A môže to vysvetliť prosbu Johna Kerryho, aby Rusko prejavilo voči posledným džihádistom vo východnom Aleppe “trochu milosrdenstva”, hoci ruské stíhačky na východné Aleppo neútočili už vyše dvoch mesiacov a celú ofenzívu mala plne v dikcii sýrska armáda. Kerry tak vlastne len potvrdil nepochopenie situácie v Sýrii a súčasne aj platnosť okrídleného príslovia “podľa seba súdim teba”. Možno tým však vysvetliť aj iniciatívu Francúzska, ktorá v Bezpečnostnej rade OSN na poslednú chvíľu predložila rezolúciu o vyslaní medzinárodných pozorovateľov, ktorí by dohliadli na evakuáciu džihádistov, teda “umiernených rebelov”, aby sa “predišlo masakrom”. Rusko pôvodne avizovalo, že bude rezolúciu vetovať, ale po viac ako štyroch hodinách zákulisných rokovaní pre ňu zdvihlo ruku s tým, že upravené znenie už mu nijako nevadí. Zrejme však preto, že než sa predpokladaná stovka pozorovateľov dostane na miesto, bude po všetkom a desiatky tisíc civilistov i “civilistov so zbraňami” už budú v Idlíbe pri tureckých hraniciach.

Oslobodenie východného Aleppa od Al Káidy a spol. je v každom prípade zásadnou porážkou Západu a jeho politiky v Sýrii a mnohí volajú po jej prehodnotení. Nie je to nemysliteľné – Donald Trump opakovane zdôrazňuje, že Spojené štáty pod jeho vedením prestanú skúšať zvrhávať cudzie režimy a sústredia sa namiesto toho na “porážku terorizmu a zničenie Islamského štátu”, bez toho aby mal Rusko na zozname prioritných amerických nepriateľov. Európska únia stále netuší, ako zliezť z lopaty, na ktorú si pred rokmi nadšene naskočila, a tak úplne mimo realitu tvrdí, že sa nebude podieľať na rekonštrukcii Sýrie, kým bude Asad pri moci – ako keby niekto Európu k rekonštrukcii pozýval. Európska politika sa ale môže radikálne zmeniť už v budúcom roku, pretože Londýn mieri mimo Únie a obaja hlavný favoriti na francúzskeho prezidenta – Fillon i Le Penová – patria k hlasným kritikom protiasadovského popudzovania. Za týchto okolností môže vyjednávanie o osude západných či izraelských vojnových zajatcov z východného Aleppa mnoho procesov prinajmenšom urýchliť …