Washington 29. januára 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Andrew Harnik)

Telefonát amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským lídrom Vladimirom Putinom je “významným začiatočným krokom” v zlepšovaní vzťahu medzi Moskvou a Washingtonom. Vyhlásil to Biely dom po sobotňajšom telefonickom rozhovore oboch prezidentov

Americký prezident Donald Trump (vľavo) telefonuje s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Oválnej pracovni Bieleho domu Americký prezident Donald Trump (vľavo) mal pracovné telefonáty s viacerými predstaviteľmi

“Tento pozitívny telefonát bol významným začiatkom v zlepšovaní vzťahu medzi Spojenými štátmi a Ruskom, ktorý treba napraviť,” uviedol Biely dom po prvom rozhovore oboch lídrov od Trumpovej inaugurácie z 20. januára.

Témy hodinového telefonátu boli rôzne, “od vzájomnej spolupráce v boji proti tzv. Islamskému štátu až po spoluprácu pri dosiahnutí mieru na ďalších miestach po celom svete, vrátane Sýrie”, dodal Biely dom vo vyhlásení.

Kremeľ vydal vyhlásenie k sobotňajšiemu telefonátu už skôr. Napísal v ňom, že Spojené štáty a Rusko chcú spoločne bojovať proti medzinárodnému terorizmu. Prezidenti oboch krajín Putin i Trump sa zhodli na potrebe úzkej spolupráce a posilnení vzťahov medzi svojimi veľmocami, dodal Kremeľ.

Obaja lídri podľa vyhlásenia Kremľa “vyjadrili pripravenosť na aktívne spoločné úsilie o stabilizáciu a rozvoj rusko-americkej spolupráce”. Zhodli sa tiež na potrebe “skutočnej koordinácie” v boji proti teroristickým skupinám v Sýrii, ako je tzv. Islamský štát.

Podľa Kremľa budú obaja prezidenti udržiavať “pravidelný osobný kontakt” a začnú prípravy na osobné stretnutie. V telefonáte hovorili aj o otázkach strategickej stability, iránskom jadrovom programe, situácii na Kórejskom polostrove a o Ukrajine.

Sankcie proti Rusku neboli témou telefonátu Trumpa a Putina

Prezident USA Donald Trump mal v sobotu hodinový telefonický rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom – prvý od Trumpovho minulotýždňového nástupu do úradu. Avizovanie telefonátu vyvolalo otázky o osude amerických sankcií voči Moskve a o tom, či obe krajiny budú posilňovať vojenskú spoluprácu proti extrémistickej organizácii Islamský štát (IS).

Biely dom poskytol po telefonáte iba strohé informácie o jeho obsahu. Uviedol len, že rozhovor bol “významným začiatkom v zlepšovaní vzťahu medzi Spojenými štátmi a Ruskom, ktorý treba napraviť”.

Obaja lídri diskutovali o “celej škále tém, od vzájomnej spolupráce v boji proti tzv. Islamskému štátu až po spoluprácu pri dosiahnutí mieru na ďalších miestach po celom svete, vrátane Sýrie”, dodal Biely dom vo vyhlásení.

Nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu neskôr uviedol, že sankcie neboli témou sobotňajšieho telefonátu Trumpa a Putina. Predstaviteľ spresnil, že Putin niekoľkokrát povedal, že “spoločným nepriateľom” USA a Ruska je islamský terorizmus.

Na rozdiel od vyhlásenia Bieleho domu Kremeľ informoval, že obaja lídri sa počas telefonátu zaoberali dôležitosťou “obnovenia vzájomne výhodných obchodných a ekonomických vzťahov medzi podnikateľskými kruhmi v oboch krajinách”.

Kremeľ tiež uviedol, že Putin a Trump sa rozprávali najmä o medzinárodných záležitostiach, vrátane boja proti terorizmu, arabsko-izraelského konfliktu, situácie na Kórejskom polostrove a ukrajinskej krízy.

Moskva ocenila Trumpove sľuby, že obnoví americko-ruské vzťahy, ktoré výrazne zhoršila ukrajinská kríza, vojna v Sýrii a obvinenia, že Rusko zasahovalo do priebehu prezidentských volieb v USA. Trump v sobotu podpísal prezidentské memorandum o pláne na porážku Islamského štátu, pričom súčasťou plánu je aj možnosť spojiť sa s “novými koaličnými partnermi” – to naznačuje, že vytvorenie partnerstva s Ruskom v protiteroristických otázkach je aktuálne.

Trump bol v piatok 27. januára na stretnutí s novinármi, pred sobotňajším telefonátom s Putinom, vyhýbavý v odpovedi na otázku, či uvažuje o zrušení ekonomických sankcií. Vyhlásil: “Uvidíme, čo sa stane. Pokiaľ ide o sankcie, rozprávať o tom je ešte veľmi skoro.”

Trump počas soboty telefonoval aj s ďalšími zahraničnými lídrami – nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a japonským premiérom Šinzóm Abem. Naplánované mal aj telefonáty s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom a austrálskym premiérom Malcolmom Turnbullom.

V prvom telefonáte Trumpa s Merkelovou zdôraznili obaja politici “zásadný význam” NATO pre transatlantické vzťahy a potrebu zachovania mieru a stability, vyplýva zo spoločného tlačového vyhlásenia vydaného v sobotňajších večerných hodinách. Potvrdili okrem toho zámer “v najbližších rokoch ešte prehĺbiť už výborné bilaterálne vzťahy”.

Biely dom vo vyhlásení o “obšírnom” telefonáte s Merkelovou tiež uviedol, že lídri diskutovali o situácii na Blízkom východe a v severnej Afrike či o vzťahoch s Ruskom a Ukrajinou, vrátane konfliktu na východe tohto štátu.

Biely dom tiež informoval, že Trump prijal Merkelovej pozvanie na júlový ekonomický summit skupiny krajín G20 v nemeckom Hamburgu. Trump dodal, že sa teší na to, keď kancelárku čoskoro privíta vo Washingtone.

Vyhlásenie Merkelovej hovorcu Steffena Sieberta k telefonátu malo veľmi podobný obsah ako oznámenie Bieleho domu.